kozmické observatórium

Text hesla

kozmické observatórium, vesmírne observatórium — ďalekohľad umiestnený vo vesmíre nad atmosférou Zeme, určený na pozorovanie rozličných astronomických objektov (mesiace, planéty, hviezdy všetkého druhu, exoplanéty, galaxie, galaktické kopy, medziplanetárna, medzihviezdna a medzigalaktická hmota, tmavá hmota) v celom spektre elektromagnetického žiarenia, ktorého sú tieto objekty zdrojom. Pozorovania vo viditeľnej oblasti spektra nie sú rušené svetelným znečistením a scintiláciou. Kozmické observatóriá sa rozdeľujú podľa oblasti elektromagnetického žiarenia, v ktorej uskutočňujú pozorovania, na observatóriá pozorujúce v oblasti žiarenia gama (do 2020 existovalo 16 takýchto observatórií, niektoré z nich už ukončili svoju činnosť), v oblasti röntgenového žiarenia (36 observatórií), ultrafialového žiarenia (21), vo vizuálnej oblasti (12), v infračervenej oblasti a v oblasti submilimetrových vĺn (11), v oblasti mikrovlnného žiarenia (4) a rádiového žiarenia (2), ďalej observatóriá pracujúce ako detektory častíc (9) a gravitačných vĺn (1). Kozmické observatóriá sú do kozmického priestoru vynášané kozmickými raketami, obiehajú okolo Zeme alebo sa ako kozmické sondy pohybujú v slnečnej sústave (→ Ulysses, → Galileo) alebo z nej mieria von (→ Pioneer, → Voyager, → New Horizons).

K prvým kozmickým observatóriám patrili americké observatórium OAO 2 (Orbitálne astronomické observatórium, angl. Orbiting Astronomical Observatory, vypustené 1968; → OAO) a ultrafialový ďalekohľad Orion na sovietskej kozmickej stanici Saľut 1 (vypustená 1971; → Saľut). Hoci sa každé umelé teleso, ktoré je vypustené do kozmického priestoru a robí astronomický výskum, nazýva kozmické observatórium, v súčasnosti sa tento názov (aj názov veľké kozmické observatórium) vzťahuje na štyri americké vesmírne ďalekohľady: Hubblov vesmírny ďalekohľad (viditeľná a blízka infračervená oblasť; NASA, 1990), Comptonovo kozmické observatórium (žiarenie gama; NASA, 1991), Chandrovo röntgenové observatórium (NASA, 1999) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (infračervená oblasť; NASA, 2003 – 20). Niekedy sa k nim vzhľadom na veľkosť ďalekohľadov priraďujú aj ďalekohľad XMM-Newton (röntgenové žiarenie, Európska kozmická agentúra, ESA, 1999) a Herschelovo kozmické observatórium (infračervená oblasť, ESA, 2009 – 13).

Zverejnené 9. novembra 2023.

Kozmické observatórium [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2026-04-02 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kozmicke-observatorium