Kozma a Damián
Spišský rezbár zo 16. stor.: Sv. Damián, 1501 – 25, Slovenská národná galéria
Spišský rezbár zo 16. stor.: Sv. Kozma, 1501 – 25, Slovenská národná galéria
Kozma a Damián, sv., 3. stor. – asi 305 — kresťanskí mučeníci.
Podľa tradície boli bratia (údajne dvojčatá), ktorí pochádzali z Arábie, študovali medicínu v Kilikii (lat. Cilicia) a pôsobili ako lekári v Malej Ázii. Za liečenie nebrali od chudobných peniaze a viacerých priviedli ku kresťanstvu. Počas prenasledovania kresťanov (za vlády cisára Diokleciána, 284 – 305) boli sťatí. Podľa legiend sa pri ich hrobe v meste Cyr (zaniknuté, dnes archeologická lokalita na severozápade Sýrie pri hraniciach s Tureckom) uzdravilo viacero chorých pútnikov, napr. aj cisár Justinián I. Veľký (vládol 527 – 565), ktorý tam dal postaviť kostol. Ich kult sa hneď po smrti rozšíril po celom kresťanskom Východe. Na kresťanskom Západe sa ich meno dostalo do omšového Rímskeho kánonu. V Ríme im bolo za pontifikátu pápeža Symmacha (498 – 514) zasvätené oratórium pri bazilike Santa Maria Maggiore a pápež Félix IV. (III.) dal v 6. stor. prebudovať Romulov chrám (Tempio del Divo Romolo, začiatok 4. stor.) na námestí Forum Romanum na Baziliku sv. Kozmu a Damiána (Basilica dei Santi Cosma e Damiano). Kult sa rozšíril najmä v strednej Európe vďaka benediktínom a lekárskym bratstvám.
Kozma a Damián sú patrónmi lekárov, lekárnikov a chorých. Bývajú zobrazovaní spolu, v tunikách a v dlhých plášťoch, v rukách s lekárskymi nástrojmi, prípadne s perom, so zvitkom alebo s knihou a so symbolmi mučeníctva (palma, meč, sekera, kríž alebo kameň). Ich sviatok sa v rímskokatolíckej cirkvi svätí 26. septembra, v cirkvách byzantského obradu 17. októbra.