kovoroľníctvo

kovoroľníctvo, kovoroľníci — sociálna skupina ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktorá má trvalé zamestnanie mimo poľnohospodárstva, ale súčasne vykonáva pracovnú činnosť v poľnohospodárstve, spravidla na vlastnom hospodárstve. Kovoroľníctvo predstavuje aj spôsob obživy vidieckeho obyvateľstva kombináciou zamestnania v priemysle a hospodárenia na vlastnej pôde (→ doplnkové zamestnanie). Kovoroľníci sú väčšinou nízkokvalifikovaní robotníci v priemysle, ktorí sú súčasne drobnými vlastníkmi pôdy. Príjem z poľnohospodárskej činnosti je len ich doplnkovým príjmom. Produkcia v poľnohospodárstve má väčšinou naturálny charakter a slúži na zásobovanie vlastnej rodiny kovoroľníka.

Kovoroľnícka vrstva obyvateľstva bola najpočetnejšia v období prudkej industrializácie spoločnosti, vytvorila sa v súvislosti s dostatočne rýchlou urbanizáciou. Koncom 19. a v 20. stor. bolo kovoroľníctvo rozšírené najmä v krajinách strednej Európy, na Slovensku najviac v 30. – 60. rokoch 20. stor.