Kovátsove indexy
Kovátsove indexy [-čo-] — v plynovej chromatografii elučné indexy \({I_i^*}\) používané pri analýze na identifikáciu látok. V plynovej chromatografii s izotermickou separáciou sú definované pomocou redukovaných elučných časov na základe štandardov – členov homologického radu n-alkánov:
\(I_i^*=100n + 100\frac{\log\frac{t_{R,i}^{\prime}}{t_{R,n}^{\prime}}}{\log\frac{t_{R,{n+1}}^{\prime}}{t_{R,n}^{\prime}}}\), kde \(n\) je počet atómov uhlíka v molekule alkánu, ktorý sa eluuje pred látkou \(i\) , \(n+1\) počet uhlíkových atómov v molekule alkánu, ktorý sa eluuje po látke \(i\), \({t_{R,i}^{'}}\) redukovaný elučný čas látky \(i\) a \({t_{R,n}^{'}}\) redukovaný elučný čas n-alkánu.
Hodnoty Kovátsových indexov sa navzájom líšia o 100 jednotiek (napr. Kovátsov index metánu je 100, etánu 200 atď.). Kovátsove indexy majú aditívny charakter, možno ich vypočítať aj z inkrementov jednotlivých častí molekuly. Porovnaním hodnoty Kovátsovho indexu vypočítanej z experimentálne nameraných údajov s hodnotou vypočítanou pomocou tabelovaných inkrementov možno danú látku bližšie charakterizovať bez toho, že je k dispozícii štandard alebo publikovaný údaj. Koncept Kovátsových indexov ako nezávislých konštánt zaviedol v 50. rokoch 20. storočia švajčiarsky chemik maďarského pôvodu Ervin Kováts (*1927; †2012), podľa ktorého sú nazvané.