kotvový vrátok
kotvový vrátok — zariadenie s horizontálnou alebo s vertikálnou osou otáčania na spúšťanie a vyťahovanie kotvy (pripevnenej na kotvovej reťazi) a počas plavby na jej bezpečné umiestnenie v tzv. kotvovom sklze; súčasť kotvového zariadenia. Skladá sa z hnacej jednotky (najčastejšie elektromotora), prevodovky, reťazového orecha, zubovej spojky, pásovej brzdy a zaisťovacieho háka kotvovej reťaze. Reťazový orech je odliatok v tvare kolesa s vybraniami vo veľkosti článkov kotvovej reťaze umiestnený na hnacom hriadeli. Pri dvíhaní kotvy zabezpečuje prenos sily z prevodovky na reťaz.
Rozpojená zubová spojka umožňuje voľné otáčanie reťazového orecha pri spúšťaní kotvy a po jej zopnutí vznikne pevné spojenie reťazového orecha s hnacím hriadeľom. Zaisťovací hák reťaze slúži na zaistenie kotvovej reťaze proti samovoľnému uvoľneniu. Jedným koncom je uchytený v základe kotvového vrátka, druhý koniec ukončený hákom je zachytený o článok kotvovej reťaze. Na vymedzenie prípadnej vôle slúži rúrková matica s ľavým a pravým závitom na koncoch. Otáčaním matice sa ťahadlo, na ktorom je umiestnený zaisťovací hák, napne. Pred kotvovým vrátkom býva umiestnený reťazový záporník, ktorý tiež istí kotvovú reťaz pred samovoľným uvoľnením. Súčasťou kotvového vrátka je aj ovíjacia hlava, ktorá umožňuje manipuláciu s lanami používanými pri vyväzovaní plavidla k nábrežiu alebo premiestnenie lode pozdĺž nábrežia.
Kotvový vrátok sa dimenzuje podľa hmotnosti kotiev určenej pre dané plavidlo na základe predpisov lodného registra a podľa toho, či sú pri danom plavidle požadované jedna alebo dve kotvy. Na čele lode sú zvyčajne dve kotvy a kotvový vrátok má horizontálnu os otáčania, na korme býva jedna kotva a kotvový vrátok má vertikálnu os otáčania. Špecifickým prípadom sú riečne tlačné remorkéry, ktoré majú na korme umiestnené dve kotvy. V období používania plachetníc (18. – 19. stor.) bol kotvový vrátok s vertikálnou osou otáčania poháňaný ľudskou silou. Do vybraní vo valcovej časti kotvového vrátka bolo vložených 8 – 12 pák (lúčov) a každú páku pred sebou tlačilo 3 – 6 námorníkov. Na vrátok sa navíjalo len slabšie lano, ktoré ťahalo hrubé kotvové lano smerujúce otvorom do podpalubia. Neskôr sa na poháňanie kotvového vrátka začal používať parný stroj, elektromotor alebo hydromotor.