Košúty

Košúty, maď. Kosút — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v severnej časti Podunajskej roviny na nive Dudváhu, 119 m n. m.; 1 864 obyvateľov (2023), 58,3 % slovenskej, 37,4 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované neogénnymi usadenými horninami pokrytými riečnymi nánosmi, má rovinný reliéf, je odlesnené a intenzívne poľnohospodársky využívané.

Košúty sú cestami III. triedy spojené so Sládkovičovom, s Čiernym Brodom a s cestou II. triedy prechádzajúcou Galantou. Severovýchodnou časťou katastra prechádzajú cesta I. triedy Lučenec – Sládkovičovo a železničná trať Bratislava – Štúrovo.

Obec je písomne doložená v roku 1138 ako Kosoud, 1214 Cusoud, 1293 Kosodi, 1297 Wyzkeleth Kosod, 1323 Kusoth, 1430 Ighazaskosolth, 1773 Kossut, 1786 Koschut, 1808 Kosúth, 1863 Kosuth, 1873 Kossúth, v rokoch 1877 – 88 Kossut, v roku 1892 Kosut, v rokoch 1895 – 1907 Kosút, v roku 1913 Nemeskosút, 1920 Zemanské Košúty, v rokoch 1927 – 38 Košúty, Kosút, 1938 – 45 Nemeskosút, 1945 – 48 Košúty, Kosút, v roku 1948 Košúty.

Pôvodne patrila domácim zemanom, v období tureckých nájazdov bola viackrát vyrabovaná, v polovici 17. stor. bola súčasťou ejáletu Nové Zámky. V 18. stor. bola dosídľovaná a jej časť s majerom pripadla Esterháziovcom, neskôr obec patrila viacerým zemanom. Jej rozvoj výrazne ovplyvnilo založenie cukrovaru v neďalekom Diószegu (dnes Sládkovičovo, 1867), ktoré vyvolalo v Košútoch (i okolitých obciach) modernizáciu poľnohospodárstva a vytváranie nových pracovných príležitostí. V obci bolo rímskokatolícke kaplánstvo, nachádzala sa tam aj synagóga (koniec 19. – začiatok 20. stor., 1950 zbúraná, 1957 – 59 na jej mieste postavený kultúrny dom). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v 18. – 19. stor. aj chovom oviec a prácou v cukrovare. V roku 1931 (25. mája) v Košútoch vyústil štrajk robotníkov cukrovaru (pod vedením Štefana Majora, *1887, †1963) do nepokojov, pri ktorých četníci zastrelili troch robotníkov a viacerí robotníci boli zranení. Udalosti (tzv. košútska salva) mali ohlas doma i v zahraničí a Košúty sa stali symbolom komunistického odboja. Obec bola 1938 – 45 súčasťou Maďarska.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu a laténskej doby, kostrové hroby zo staršej bronzovej doby, staromaďarské a slovanské radové pohrebisko z 10. – 12. stor.

Stavebné pamiatky: na cintoríne baroková Kaplnka sv. Jána Evanjelistu (1756, schátraná), cintorínsky kríž a dva prícestné kríže (18. – 20. stor.), klasicistický trojičný stĺp (1826), neorománsky rímskokatolícky Kostol sv. Floriána (1849 – 51, opravený 2001) s farou (polovica 19. stor.), klasicistická kúria Kissovcov (polovica 19. stor., upravená po 1970), klasicistická kúria Feketeovcov (2. polovica 19. stor.) s anglickým parkom, neoklasicistický kaštieľ Abrahámfiovcov (1896, rekonštruovaný 1992, dnes Dom sociálnych služieb) s anglickým parkom. Pamätná tabuľa a pamätník (pieskovcová plastika) udalostí z 1931 (1985, Emil Venkov), pomník s bustou Štefana Majora (1966, Vojtech Baďura).