kostra lode

kostra lode — konštrukcia, ktorá spolu s obšívkou plavidla upevnenou na nej zabezpečuje celkovú aj miestnu pevnosť trupu lode. Je to nosná časť lode, ktorá nesie všetky strojové zariadenia a palubné mechanizmy. Konštrukčné riešenie aj usporiadanie jednotlivých prvkov kostry lode závisia od plavebnej oblasti, ktorá je špecifická vlnovým režimom (t. j. maximálnou výškou vĺn, ktoré tam môžu vzniknúť), ako aj od typu a veľkosti lode. Pôvodne bola kostra lode drevená s drevenou obšívkou, od začiatku 19. stor. sa začali objavovať zmiešané konštrukcie (drevená kostra s obšívkou z kovových plechov alebo oceľová kostra s drevenou obšívkou), neskôr sa rozšírila plne kovová konštrukcia, ktorá bola najskôr nitovaná, potom zváraná. V súčasnosti sa používa aj konštrukcia z hliníka alebo z kompozitných materiálov (syntetické živice zosilnené sklenými, aramidovými a uhlíkovými vláknami) s malou hmotnosťou a výrazne lepšou pevnosťou a tuhosťou ako pri kovoch, pričom na ich spájanie možno už používať aj moderné lepidlá.

Hlavnými časťami kostry lode sú kýl (kýlová chrbtica; hlavný, pozdĺžny nosný prvok kostry lode, ktorý prechádza stredom dna lode po celej dĺžke a spája predný väzník so zadným väzníkom, t. j. kormovcom), postranné chrbtice (pozdĺžne nosné prvky kostry lode umiestnené rovnobežne vpravo a vľavo od kýlovej chrbtice), normálne a rámové rebrá, opasnica (zosilnený pás bočnej obšívky na úrovni hlavnej paluby) a okrajnica (lemuje po obvode okraj hlavnej paluby), pri drevených kostrách aj palubné podvlačníky a pri oceľových kostrách palubné podvlaky (podvlačníky a podvlaky slúžia na vystuženie paluby a sú orientované v pozdĺžnom smere) a útor (najčastejšie oblá, zosilnená časť kostry lode, ktorou prechádza dno lode do jej boku). Rebrá sú pripevnené na kýl, pričom niektoré sú zosilnené a slúžia ako hlavné rebrá, a spolu s priečnym palubným nosníkom tvoria uzavretý rám. V pozdĺžnom smere sú spojené bočnými prievlakmi, ktorých úlohou je predovšetkým vytvárať potrebnú tuhosť kostry pred pripevnením obšívky vytvárajúcej tvar trupu lode.

Rozlišuje sa priečny, pozdĺžny a kombinovaný systém kostry lode. Priečny systém, ktorý sa používa od začiatku 20. stor., je charakteristický väčšou hustotou priečnych prvkov kostry (normálne a rámové rebrá) ako pozdĺžnych prvkov (kýlová chrbtica, postranné chrbtice, bočné prievlaky, podvlaky), lode s týmto systémom sa preto vyznačujú zvýšenou pevnosťou v rovine kolmej na pozdĺžnu os. Uplatňuje sa najmä pri riečnych lodiach, ktoré nie sú také namáhané vlnami v pozdĺžnom smere ako námorné lode. Pri pozdĺžnom systéme je hustota pozdĺžnych prvkov kostry väčšia ako hustota priečnych prvkov, lode s týmto systémom sa vyznačujú zvýšenou pevnosťou v rovine rovnobežnej s pozdĺžnou osou. Uplatňuje sa najmä pri námorných lodiach, ktoré sú namáhané vlnami v pozdĺžnom smere. Pozdĺžny systém kostry lode, ktorý si 1908 dal patentovať anglický lodný inžinier Joseph Isherwood (*1870, †1937), umožnil stavbu námorných lodí s dĺžkou nad 120 m, ktoré bezpečne odolávajú namáhaniu z vĺn. Kombinovaný systém využíva v rámci jedného trupu výhody priečneho aj pozdĺžneho systému podľa špecifických požiadaviek kladených na plavidlo (napr. ľadoborec z dôvodu špecifického namáhania trupu má čelo s priečnym systémom a zvyšnú časť kostry s pozdĺžnym systémom). Používa sa pri veľmi namáhaných lodiach (pobrežné lode, ľadoborce, rybárske lode). V prípade použitia kompozitných materiálov sa pri menších plavidlách často vytvára trup bez výstuh (tzv. škrupinová konštrukcia), pri väčších rozmeroch plavidiel a zaťaženiach sa aj tu používajú rebrá, ktoré sú laminované spolu s obšívkou.