kostoly mieru
Kostol Sv. Trojice vo Świdnici (1657, renovovaný po 1994)
kostoly mieru, nem. Friedenskirchen, poľ. Kościoły Pokoju — označenie troch hrazdených barokových evanjelických a. v. kostolov v Sliezsku (v dnešnom Dolnosliezskom vojvodstve v Poľsku), ktoré si na základe Vestfálskeho mieru (1648; potvrdil Augsburský náboženský mier z 1555 i zásadu cuius regio, eius religio) mohli za osobitných prísnych podmienok postaviť za hradbami troch vybraných sliezskych kniežacích miest, Głogówa (nem. Glogau), Jawora (nem. Jauer) a Świdnice (nem. Schweidnitz), tamojší protestanti. Povolenie postaviť ich bolo mierovým ústupkom katolíckych Habsburgovcov (Ferdinanda III.) protestantskému Švédsku (odtiaľ názov kostoly mieru). Kostoly museli byť postavené v priebehu jedného roka, výlučne na náklady evanjelickej cirkvi a v predpísanej vzdialenosti od hradieb. Na ich výstavbu mohli byť použité len drevo a hlina (bez použitia klincov) a nemohli byť pri nich postavené zvonice ani ďalšie cirkevné stavby (fara, škola). Stavali sa tradičným tesárskym spôsobom, pre obmedzený počet (tri kostoly na celé Sliezsko) mali veľké rozmery (kostol v Jawore a kostol vo Świdnici patria k najväčším zachovaným hrazdeným stavbám v Európe) a ich kapacita bola ešte navýšená radmi vstavaných obvodových empor (na 5 500 – 7 500 osôb). Stavbu všetkých troch kostolov naprojektoval a viedol vroclavský vojenský architekt Albrecht von Säbisch (aj Sabisch, Sebisch, Sebisius, *1610, †1688), tesárske práce realizoval miestny dolnosliezsky majster Andreas Gamper.
Kostol narodenia Krista v Głogówe (1651 – 52, 1654 zničený víchricou, 1655 znovuvybudovaný podľa projektu A. von Säbischa, 1758 zničený požiarom a už neobnovený) mal pravdepodobne obdĺžnikový pôdorys, bol zastrešený valbovou strechou a predpokladá sa, že v interiéri boli obvodové empory (jeho pravdepodobná podoba sa odvodzuje z vyobrazení na dobovej vedute Głogówa z konca 17. stor. a z neskoršej kresby kostola).
Kostol Sv. Ducha v Jawore (1654 – 55, renovovaný po 1994) je trojloďová bazilika so štyrmi radmi vstavaných obvodových empor zdobených cyklami malieb s biblickými motívmi a citátmi (maliarsku výzdobu kostola vytvoril okolo 1671 – 81 miestny dolnosliezsky maliar Georg Flegel a jeho dielňa) a s kazetovým stropom (dokončený 1671) s modro-bielou výmaľbou; kazateľnica (1670) a oltár (1672) sú sochársky zdobené a zlátené; začiatkom 18. stor. bola ku kostolu pristavaná veža.
Kostol Sv. Trojice vo Świdnici (1657, renovovaný po 1994) má pôdorys v tvare gréckeho kríža, ktorého jednotlivé ramená sú ukončené nižšími prístavbami nazývanými sieň oltára (aj sieň krstu, nachádza sa tam krstiteľnica z 1661), sieň mŕtvych, sieň manželstva a sieň poľa. Organ (1666 – 69), kazateľnica (1729) a mohutný neskorobarokový oltár (1752) majú bohatú sochársku výzdobu, strop kostola zdobený po celej ploche motívmi anjelov dekorujú štyri výjavy zo Zjavenia Jána a v strede monumentálny obraz Sv. Trojice. Empory, šľachtické a meštianske lóže, ako aj ostatné vybavenie kostola sú bohato zlátené a zdobené erbmi a maľbami s biblickými výjavmi a s alegóriami prevažne z 18. stor.; 1708 boli pri kostole vybudované zvonica a škola.
V roku 2001 boli kostoly mieru v Jawore a vo Świdnici zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO.