Kostolná-Záriečie

Kostolná-Záriečie — obec v okrese Trenčín v Trenčianskom kraji v strede Považského podolia na podhorí Bielych Karpát, 211 m n. m.; 675 obyvateľov (2023). Územie je budované flyšovými pieskovcami a ílovcami, vo východnej časti riečnymi uloženinami. V západnej časti je pahorkatinný reliéf tvorený najmä náplavovým kužeľom potoka Drietomica, vo východnej časti na riečnych uloženinách Váhu rovinný reliéf. Územie je prevažne odlesnené. V obci sa nachádzajú minerálny prameň Kyslá a prírodná rezervácia Prepadlisko (vyhlásená 1986, rozloha 7,8 ha), zriadená na ochranu slatinnej jelšiny s močiarnymi spoločenstvami.

Okrajom zastavanej časti paralelne vedú cesta I. triedy Senec – Šoporňa a železničná trať Bratislava – Žilina, križované na severovýchode diaľnicou D1. Západnou časťou katastra prechádza cesta I. triedy Drietoma, štátna hranica – Trenčín – Prievidza – Žiar nad Hronom, na ktorú sa napája cesta III. triedy začínajúca sa v obci a spájajúca ju s obcou Drietoma. Ďalšou cestou III. triedy je spojená s Chocholnou-Velčicami.

Obec vznikla v roku 1952 zlúčením obcí Kostolná a Dolné Záriečie. Obec Kostolná (písomne doložená 1318 ako Dregma, 1321 Drethma, 1326 Derethma, Dethma, 1337 Derethma, 1351 Deretma, 1355, 1357 Drethma, 1367 Dretma, 1372 Derethma, 1383 Derethma, 1391 Derethma, Derethman, 1392 Derethma, 1397 Driethma, 1409 Driethoma, 1420 Dretma, 1421 Drietma, Drethma, 1423 Drethma, 1430 Portus in Drethoma, 1439 Felsewdrithama, 1475 Felsew Drethma, Driethon, 1481 Drethma, 1484 Felsewdrethma, 1492 Drython, Drethon, 1493 Drziethma, Dretma, Drethoma, 1494 Drethma, 1495 Superior Drietom, 1498 Drethma, 1500 Felsew Derthoma, Drithoma, 1507 Drietoma superior, 1508 Felsedretma, Felsewdrethma, 1511 Driethoma, 1515 Drethoma, 1735 Kosztolna, 1773 Kostolna Drietoma, Kostolna, 1786, 1798 Kosztolna, 1808 Kosztolna, Kostolná, 1863 – 1902 Kosztolna, 1907 – 13 Vágegyháza, 1920 – 52 Kostolná) patrila Nitrianskemu biskupstvu. V 14. stor. sa tam vyberalo mýto. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. Pravdepodobne v 1. polovici 15. stor. sa obec osamostatnila od Hornej Drietomy (dnešná Drietoma). V jej katastri sa 28. októbra 1848 odohrala bitka medzi vojskom Lajosa Kossutha a cisárskym vojskom pod vedením chorvátskeho veliteľa Baltazara Šimunića, v ktorej bolo uhorské vojsko porazené. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, súkenníctvom, nožiarstvom a pálením liehu, po 1918 aj košikárstvom. Obec Dolné Záriečie (písomne doložená 1598 ako Zarecze penes Koztolna Drytoma, 1784 Zariéč, 1920 – 52 Dolné Záriečie) patrila Zarieckym. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením liehu, po roku 1918 aj košikárstvom.

Archeologické nálezy: sídlisko lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby na vrchu Hradište.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána (1735 – 36, postavený na mieste staršieho pravdepodobne zo 14. stor., prestavaný v 2. polovici 18. stor., opravený 1905 a 1938, poškodený počas 2. svetovej vojny, opravený 1946, v 80. rokoch 20. stor. a 2001), kláštor redemptoristov (pôvodne neskorobarokový kaštieľ nitrianskych biskupov z 2. polovice 17. stor., klasicisticky prestavaný a rozšírený v 1. polovici 19. stor., poškodený počas 1. svetovej vojny, po 1923 prestavaný na kláštor, opravený 1999 – 2005) s Kaplnkou Matky ustavičnej pomoci (1927), pomník padlým v bitke pri Kostolnej 1848 (1875, reštaurovaný 1993).