Košicko-bohumínska železnica
Košicko-bohumínska železnica, KBŽ, čes. Košicko-bohumínská dráha, KBD — historická železničná trať spájajúca Bohumín (okres Karviná) v Česku a Košice na dnešnom východnom Slovensku; dĺžka 367 km; prevádzkovaná bola súkromnou spoločnosťou Košicko-bohumínska železnica (založená 1868). Trať bola budovaná s cieľom spojiť Sliezsko v rakúskej časti monarchie s vých. časťou Uhorska, a tým zlacniť prepravu surovín (železnej rudy, železa a uhlia) medzi železiarňami v Třinci, baňami v ostravsko-karvinskej oblasti a hutami na Slovensku (Spiš, Gemer). Prvý úsek Bohumín – Těšín dlhý 32 km bol otvorený 1. februára 1869, postupne boli dané do prevádzky ďalšie traťové úseky: 1870 Košice – Kysak (– Prešov), 1871 Těšín – Žilina, 1871 Žilina – Poprad, 1871 Poprad – Spišská Nová Ves a 1872 Spišská Nová Ves – Kysak. V Košiciach sa KBŽ napájala na Tiskú železnicu (Szolnok – Miškovec – Košice, dobudovaná 1860), vo Vrútkach sa na KBŽ napájala Uhorská severná železnica do Zvolena a Budapešti (1872) a v Žiline Považská železnica do Bratislavy (1883).
Trasovanie železničnej trate so sklonovo náročnými úsekmi si vyžiadalo budovanie množstva umelých stavieb vrátane tunelov s celkovou dĺžkou 2,2 km (najdlhší Strečniansky tunel, 524 m), pričom bolo premiestnených 17,6 mil. m3 zeminy. Na stavbe pracovalo súčasne až 17 000 robotníkov, ktorí využívali len ťažné zvieratá a povozy. KBŽ bola postavená ako jednokoľajná, pričom koncesia počítala so zdvojkoľajnením. Vozidlový park tvorilo 32 rušňov, 2 poštové vozne, 72 osobných, 749 nákladných a 5 pomocných vozňov. V roku 1874 boli vo Vrútkach otvorené železničné dielne. V prevádzke dominovala nákladná doprava, ktorá tvorila viac ako 4/5 všetkých príjmov spoločnosti. Najviac bol využitý úsek Vrútky – Bohumín, pričom sa prepravovali predovšetkým stavebné drevo, uhlie, koks a ruda. V osobnej doprave mala významné postavenie turistická doprava do Vysokých Tatier, prevádzkované boli napr. i priame lôžkové vozne z Viedne a Budapešti do Popradu, resp. až do Tatranskej Lomnice. Postupne boli zdvojkoľajnené niektoré traťové úseky (1898 Čadca – Jablunkov, 1907 Jablunkov – Těšín, 1915 Těšín – Bohumín). Okrem hlavných železničných tratí zabezpečovala spoločnosť KBŽ prevádzku i na prevažnej väčšine prípojných lokálnych tratí, teda takmer všetku železničnú dopravu na severe Slovenska.
Po vzniku Československa (1918) bola KBŽ 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Československé štátne dráhy (ČSD), zostala však naďalej vo vlastníctve súkromnej spoločnosti, ktorej riaditeľstvo sa v roku 1927 presunulo z Budapešti do Košíc. V roku 1935 sa začala výstavba druhej traťovej koľaje aj v úseku Žilina – Vrútky (dokončená 1940, zdvojkoľajnenie trate v celej dĺžke bolo dokončené 1955). Keďže po rozbití Československa (marec 1939), vzniku Slovenskej republiky a zriadení Protektorátu Čechy a Morava sa trať nachádzala na území troch štátov (Veľkonemeckej ríše, Slovenskej republiky a Maďarska), ich predstavitelia sa dohodli na zrušení spoločnosti KBŽ. Prechod frontu počas 2. svetovej vojny spôsobil výrazné poškodenie koľají a železničných zariadení na traťových úsekoch, zničené boli napr. obidva strečnianske mosty cez Váh. Po obnovení Československa bola celá železničná sieť v roku 1949 zoštátnená. V roku 1953 sa začalo s elektrifikáciou trate jednosmernou trakčnou sústavou s napätím 3 kV; prvým elektrifikovaným úsekom bol úsek Žilina – Varín (elektrifikácia celej trate bola dokončená 1964). V roku 1955 reorganizáciou ČSD názov KBŽ zanikol. Trate, ktoré v minulosti tvorili KBŽ, tvoria dodnes základ železničného spojenia severného Slovenska v smere východ – západ a sú súčasťou európskej siete železničných koridorov. Od roku 1993 sú správcom tejto železničnej infraštruktúry na území Slovenska Železnice SR.