Košická univerzita

Košická univerzita, lat. Universitas Cassoviensis — univerzita v Košiciach činná v rokoch 1657 – 1777. Tretia najstaršia univerzita na území Slovenska a Uhorska (po Univerzite Istropolitane, 1465, a Trnavskej univerzite, 1635), bola založená v roku 1657 jágerským biskupom Benediktom Kišdym (aj Kisdy; *asi 1598, †1660), ktorý ju odovzdal do správy jezuitom. Zakladacia listina univerzity bola potvrdená 7. septembra 1660 Zlatou bulou Leopolda I., ktorou jej cisár poskytol ochranu a podobné práva a výsady, akými disponovali ostatné univerzity v habsburskej monarchii (napr. právo udeľovať akademické tituly – doktorát, licenciát, bakalaureát). Zlatá bula bola slávnostne zverejnená na konci letného semestra v roku 1661, keď sa uskutočnili aj prvé promócie.

Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár; prvým rektorom bol Martin Palkovič. Pôvodne mala dve fakulty – filozofickú (3-ročné štúdium), kde sa prednášala filozofia, história, jazyky a prírodné vedy (fyzika, matematika, zemepis, botanika), a teologickú (4-ročné štúdium), vyučovacím jazykom bola latinčina. Súčasťou univerzity bolo akademické gymnázium (facultas linguarum; nadviazalo na košické jezuitské kolégium založené 1650) na čele s dekanom, ktoré v 6-ročnom štúdiu pripravovalo adeptov na vysokoškolské vzdelávanie a po jeho absolvovaní bolo možné pokračovať v štúdiu na filozofickej fakulte. V roku 1659 bol založený konvikt (študentský domov), ktorý slúžil najmä študentom teológie, v roku 1665 kňazský seminár a v roku 1712 katedra cirkevného práva. Pre potreby univerzity slúžili aj Kostol Najsvätejšej Trojice (nazývaný aj univerzitný alebo gymnaziálny; 1671 – 81), knižnica a tlačiareň (univerzita ju vlastnila od 1674), kde sa tlačili študijné materiály, učebnice, dizertácie, vedecké práce, rôzne univerzitné písomnosti, ale napr. aj kalendáre (v slovenčine, nemčine, maďarčine). Univerzita o i. spravovala i viaceré majetky a poddanské dediny (niektoré obce na Spiši, v Above a na Zemplíne, ako aj mesto Jelšava). V 17. – 18. stor. ovplyvnila rozvoj vzdelanosti a vedy na Slovensku i v Uhorsku, študovalo na nej okolo 400 – 600 študentov (väčšinou šľachtického pôvodu), prednášali viaceré významné osobnosti, napr. filozof a fyzik M. Palkovič, teológ Gabriel Serdaheli, historici Samuel Timon a Juraj Sklenár, fyzik a filozof František Borgia Kéri, teológ, filozof a matematik Michal Lipšic a historik Štefan Kaprinai. Po rozpustení jezuitského rádu (1773) prešla pod štátnu správu, nakrátko sa stala biskupskou univerzitou (lat. Universitas Cassoviensis episcopalis), v roku 1777 na základe školského organizačného poriadku Ratio educationis stratila štatút univerzity a bola pretransformovaná na košickú akadémiu.