Košická kotlina

Košická kotlina — geomorfologický celok vo východnej časti Slovenska patriaci do oblasti Lučensko-košická zníženina, 180 – 400 m n. m. Podložie kotliny budované neogénnymi ílmi, pieskami a štrkmi je na väčšine územia prekryté kvartérnymi nivnými a terasovými sedimentmi pozdĺž Hornádu, Torysy, Bodvy a ich prítokov, na podhoriach materiálom náplavových kužeľov, miestami eolickými sprašami a sprašovými hlinami. Pozdĺž riek má prevažne rovinný reliéf, miestami, najmä severne a východne od Košíc medzi Torysou a Olšavou, pahorkatinný reliéf.

Košická kotlina patrí k nízko položeným kotlinám s teplou klímou, priemerná teplota v januári -3 až -4 °C (vplyvom kontinentality pomerne chladné zimy), priemerná teplota v júli od 19 – 20 °C v južnej časti do 18 – 19 °C v severnej časti, ročný úhrn zrážok 600 – 650 mm. Najväčšie rieky Hornád, Torysa, Olšava a Ida majú v dôsledku tektoniky územia smer toku sever – juh. Na nivách sa vyvinuli fluvizeme a gleje, vo vyššie položených územiach hnedozeme, luvizeme, výnimočne i černozeme, čiernice a kambizeme. Pôvodné porasty teplomilných dubových lesov a lužných lesov sa zachovali len miestami, najmä v severnej a strednej časti kotliny, južná, odlesnená časť je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Veľké mestá: Košice, Prešov.