Koš
Koš — obec v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji v strednej časti Hornonitrianskej kotliny, 312 m n. m.; 1 024 obyvateľov (2023); miestne časti: Koš, Šajby. Územie je budované neogénnymi sedimentárnymi horninami s vrstvami hnedého uhlia pokrytými sprašovými hlinami a štrkopieskami, má pahorkatinný reliéf s antropogénnymi formami po banskej činnosti (od 1988 ťažba lignitu), je odlesnené. V dôsledku podpovrchovej ťažby došlo medzi Košom, Novákmi a Prievidzou k poklesu terénu, následne k jeho zavodneniu a vytvoreniu rozmanitých mokraďových stanovíšť, z ktorých sa vyvinuli hniezdiská, loviská a odpočinkové miesta pre rôzne druhy vtákov na ich migračných trasách (preukázaný výskyt 187 druhov).
Obcou prechádza železničná trať Nové Zámky – Prievidza, cestou III. triedy je Koš spojený s obcami Sebedražie a Opatovce nad Nitrou, katastrom prechádza cesta I. triedy Komárno – Žilina.
Obec je písomne doložená v roku 1367 ako Andreasdorf, 1389 Kosh, 1408 Kos, 1520 Kas, v rokoch 1571 – 73 Knyos, v roku 1599 Kooss, 1560 Koos, 1773 Koos, Koss, 1786 Kosch, 1808 Koss, Koš, 1863 Kóoss, 1873 Kooss, 1877 Koós, v rokoch 1882 – 1913 Kós, v roku 1920 Koš.
Vznikla na zákupnom práve, patrila panstvu Bojnice. V roku 1367 ju dal nový majiteľ Bojníc, palatín Vladislav II. Opolský, nemeckému šoltýsovi Niklovi. V rokoch 1681 – 82 bola zničená vojskami Imricha Tököliho. Nemecké obyvateľstvo sa tam udržalo aj v 18. stor. V roku 1726 založili Pálfiovci v katastri obce majer Šajby. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, roľníctvom, košikárstvom a lisovaním oleja. V roku 1865 tam bol založený liehovar. Väčšina obyvateľov sa v dôsledku banskej činnosti v 20. stor. vysťahovala do Kanianky a do iných okolitých obcí i do Prievidze.
Archeologické nálezy: slovanská mohyla z 9. stor., sídlisko z 9. – 14. stor.
Stavebné pamiatky: presbytérium rímskokatolíckeho Kostola sv. Ondreja (pôvodne gotický, pred 1409, upravený 1490, 1654 a v 18. stor., radikálne prestavaný 1940 a v 2. polovici 20. stor.; 2000 pre narušenie statiky v dôsledku banskej činnosti presbytérium prenesené z pôvodného miesta asi o 2 km ďalej a čiastočne zreštaurované; zvyšok kostola 2001 zbúraný), klasicistická Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (1818), pomník padlým v SNP (1955), rímskokatolícky Kostol Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Kráľa vesmíru (1999).