Korzičania

Korzičania, vlastným menom Corsu — románsky národ vo Francúzsku na ostrove Korzika; asi 306-tis. (2010). Okrem Francúzska žijú aj v Taliansku a USA (počas 20. stor. sa veľmi rozšírila migrácia Korzičanov z ostrova na pevninu do Francúzska a do bývalých francúzskych kolónií, ako aj do Talianska a USA; korzická diaspóra tak dosahuje takmer dvojnásobok ostrovnej populácie). Veriaci sú prevažne rímski katolíci, časť i gréckokatolíci a protestanti. Kultúrne a jazykovo sú blízki Talianom (najmä Sardom). Ich hlavnými kultúrnymi centrami sú prístavné mestá, Ajaccio na juhu a Bastia na severe, v ktorých spolu žije vyše 100-tis. obyvateľov. Jadrom korzickej identity však i naďalej zostávajú obce ležiace väčšinou v hornatom vnútrozemí. Korzičania sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (pestovanie olív, viniča, obilnín a zeleniny, chov kôz a oviec) a rybolovom. Z remesiel sú rozvinuté košikárstvo, výroba slamených klobúkov ap.

Ako etnikum sa Korzičania sformovali zmiešaním pôvodných ostrovných kmeňov (pravdepodobne Iberov a Ligúrov) s Etruskmi, Kartágincami, Rimanmi, Maurmi, Vandalmi, Hunmi, Talianmi a Francúzmi. Väčšinu svojej histórie boli pod cudzou nadvládou (→ Korzika, Dejiny). Ich jazyk – korzický jazyk, korzičtina (corsu), patrí medzi románske jazyky a zapisuje sa latinkou. Vyvinul sa z latinčiny a v 11. – 18. stor. bol silno ovplyvnený toskánskou taliančinou. Okrem Korziky sa ním hovorí aj v severnej časti Sardínie. Vďaka autonomistickému a separatistickému hnutiu pôsobiacemu na Korzike od konca 50. rokov 20. stor. (silné hnutie za nezávislosť existovalo na ostrove už od 1. polovice 18. stor., keď sa fakticky osamostatnil) bola korzičtina v roku 1974 uznaná za regionálny jazyk a bolo presadené právo vyučovať ju v školách ako nepovinný jazyk (dovtedy platil zákaz vyučovať ju). Napriek tomu, že nemá status úradného jazyka regiónu, je od roku 1989 ako jazyk samosprávy rovnoprávna s francúzštinou, ktorá je oficiálnym úradným jazykom. Korzičania sa však naďalej usilujú o uznanie korzičtiny za úradný jazyk, o zachovanie vlastnej identity, ako aj o znovuobnovenie nezávislosti.