korund

Text hesla

korund [drávidské jazyky], Al2O3 — minerál, oxid hlinitý. Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Zvyčajne je zrnitý, tvorí však aj stĺpcovité, pyramidálne, súdkovité a zriedkavo aj tabuľkovité kryštály. Je priesvitný až priehľadný a bezfarebný, má diamantový alebo sklený lesk a biely vryp. Často je sfarbený iónmi kovov, veľké kryštály farebných odrôd sú cenené ako drahé kamene (názov pochádza pravdepodobne z tamilského slova kuruvindam alebo zo sanskritského slova kuruvinda, t. j. červený). Môže byť žltý, modrosivý, červený (sfarbený iónmi chrómu; → rubín), modrý (iónmi železa a titánu; → zafír), čierny, hnedý, fialový, modrofialový, oranžový (padparadča; odroda zafíru), zelený, veľmi vzácne aj asterický (pri odraze, resp. pri prechádzaní svetla sa vytvoria 6- až 12-ramenné hviezdy).

Vyskytuje sa vo vyvretých horninách s vysokým obsahom hliníka a s nízkym obsahom kremíka, v kontaktne metamorfovaných horninách, vo svoroch, ako aj v náplavoch. Náleziská: Rusko (Karelsko), Španielsko (Andalúzia), Rumunsko, Grónsko, Izrael, Kazachstan, India (Meghálaj), Srí Lanka, Mongolsko, Laos, Nepál, Vietnam, Tanzánia, Togo, Namíbia, Somálsko, Bolívia, Brazília (Tocantins), Čile, Uruguaj, Surinam, Mexiko. Na Slovensku sa vyskytuje napr. vo Vihorlate (Remetské Hámre). Po diamante druhý najtvrdší (→ Mohsova stupnica tvrdosti) minerál (prírodné abrazívum). Prírodný minerál sa používa ako brúsivo, drahokamové odrody v klenotníctve, k najviac ceneným drahokamom patria najmä tmavé rubíny. Od konca 19. stor. sa vyrába aj synteticky (tavením bauxitu a tavením práškového oxidu hlinitého; → elektrit). Syntetický korund má široké uplatnenie, používa sa predovšetkým na výrobu rezných, brúsnych a vrtných nástrojov a ložísk prístrojov, ako aj biokeramiky (na zhotovovanie zubných implantátov, protéz, hlavíc náhrad kĺbov) a konštrukčnej keramiky.

Zverejnené 29. septembra 2025.

Korund [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2026-11-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/korund