korózia betónu
korózia betónu — poškodenie a rozrušenie betónu a znehodnotenie jeho dôležitých vlastností chemickými a fyzikálnymi vplyvmi prostredia. Príčinou korózie betónu, ktorý nie je príliš chemicky odolný, je najčastejšie pôsobenie agresívnej vody a rôznych chemických látok (napr. posypových solí na cementovobetónové vozovky v zimnom období). Na obyčajný betón agresívne pôsobia vody obsahujúce oxid uhličitý, kyslé a alkalické vody, vody s vyšším obsahom horečnatých, amóniových, chloridových a síranových iónov a takmer všetky odpadové vody, ale aj mäkké vody s nízkym obsahom solí.
Korózia betónu I. typu predstavuje vyplavovanie, resp. vylúhovanie niektorých zložiek zo štruktúry cementového kameňa. Negatívne sa tým ovplyvňuje pôvodná pevná štruktúra betónu, zväčšujú sa póry a menia mechanické vlastnosti. K tejto korózii sa v kyslom alebo v alkalickom prostredí pridáva korózia II. typu predstavujúca chemické reakcie medzi zložkami betónu a prostredím, ktoré spôsobujú vznik zložiek (látok) s väčšou rozpustnosťou alebo zložiek, ktoré nemajú väzbové vlastnosti (v kyslom prostredí ide o tvorbu rozpustných látok z uhličitanov, kremičitanov a hlinitanov vápenatých). Korózia III. typu je vyvolaná vznikom objemnejších produktov chemických reakcií, ktoré spôsobujú v pórovitom a kapilárnom systéme materiálu vnútorné pnutie vedúce k rozvoju trhlín a k oslabeniu štruktúry materiálu. Túto koróziu spôsobujú prevažne síranové vody, ktorých pôsobením vzniká napr. minerál ettringit. Korózia betónu je ovplyvňovaná množstvom agresívnej vody a jej koncentráciou, rýchlosťou pohybu, teplotou, opakovaním výskytu a spôsobom styku s betónom. Odolnosť betónu proti korózii závisí od druhu a vlastností cementu a produktov jeho hydratácie, množstva zámesovej vody, pórovitosti a štruktúry betónu, použitých prísad a technológie výroby. Ak nie je možné agresívnu vodu odviesť alebo znížiť jej koncentráciu a tlak v prostredí, betónová konštrukcia sa proti korózii chráni povrchovou úpravou (nátermi, povlakmi, obmurovkou z odolných látok, obkladmi z kyselinovzdorných látok a pod.).