koronálna slučka
koronálna slučka — jasná zakrivená štruktúra tvaru slučky v slnečnej koróne pozorovateľná nad povrchom Slnka. Koronálne slučky predstavujú tok hustej veľmi horúcej plazmy (rýchlosť okolo 20 km/s) v silotrubiciach magnetického poľa, ktorý sa v miestach slnečných škvŕn (ale aj mimo nich) vynára spod fotosféry do slnečnej atmosféry; šírka slučiek dosahuje 1 – 5 oblúkových sekúnd, výška niekoľko tisíc kilometrov, hrúbka okolo 1 000 km. Ich zakončenia sú zakotvené v oblastiach s opačnou polaritou magnetického poľa v tej istej aktívnej oblasti Slnka, príp. vo dvoch susediacich aktívnych oblastiach. Vzhľad slučiek je rôzny a v období maxima slnečnej aktivity je ich viac ako v období minima. Najlepšie sú viditeľné v oblasti EUV (z angl. Extreme Ultra Violet; oblasť elektromagnetického žiarenia medzi röntgenovým a ultrafialovým žiarením) a v röntgenovej oblasti spektra, výnimočne aj v bielej koróne počas úplných zatmení Slnka. Predpokladá sa, že ohrev plazmy slučiek spôsobuje energia zachytená v silotrubiciach magnetického poľa.