koronálna diera
koronálna diera — priestor v slnečnej koróne, ktorý má oproti svojmu okoliu menšiu hustotu a nižšiu teplotu, preto vykazuje menší jas (oproti okoliu je tmavší) a na röntgenových a EUV snímkach (z angl. Extreme Ultra Violet; oblasť elektromagnetického žiarenia medzi röntgenovým žiarením a ultrafialovým žiarením) sa javí ako tmavá diera. Siločiary magnetického poľa Slnka sú v nej otvorené, v dôsledku čoho dochádza k väčšiemu odtoku hmoty do slnečného vetra ako v susedných oblastiach, pričom rýchlosť vysokorýchlostných častíc sa blíži k 800 km/s. Výskyt a veľkosť koronálych dier sa mení s fázou cyklu slnečnej aktivity, najčastejšie sú v období minima slnečnej aktivity v oblasti pólov, príležitostne sa vyskytujú podľa konfigurácie magnetického poľa i nad rovníkom a mimo minima slnečnej aktivity. Prvé koronálne diery boli detegované v roku 1973 röntgenovým ďalekohľadom na kozmickej stanici Skylab, v súčasnosti sa rutinne pozorujú vo viacerých vlnových dĺžkach z družíc či z kozmických sond, zo Zeme napr. v spektrálnej čiare He I (vlnová dĺžka 1 083 nm) alebo v bielej koróne počas úplných zatmení Slnka.