Koroľov, Sergej Pavlovič

Koroľov, Sergej Pavlovič, 12. 1. 1907 Žytomyr, Ukrajina – 14. 1. 1966 Moskva — sovietsky lietadlový a raketový konštruktér.

Študoval na Vysokom technickom učilišti Nikolaja Ernestoviča Baumana v Moskve, v roku 1931 pôsobil v moskovskom Centrálnom aerohydrodynamickom inštitúte Nikolaja Jegoroviča Žukovského (CAGI). V roku 1931 bol spoluzakladateľom a od roku 1932 vedúcim Skupiny výskumu reaktívneho pohybu (Gruppa izučenija reaktivnogo dviženija, GIRD) v Moskve, ktorá sa v roku 1933 pretransformovala na Reaktívny vedeckovýskumný inštitút (Reaktivnyj naučno-issledovateľskij institut, RNII); od roku 1934 bol vedúcim jeho raketového oddelenia. V roku 1938 sa stal obeťou stalinských čistiek a bol uväznený, v roku 1939 strávil pol roka v gulagu v Kolymskej oblasti, od roku 1940 pracoval ako väzeň v Moskve pod vedením (taktiež uväzneného) Andreja Nikolajeviča Tupoleva v tajnej technickej kancelárii (CKB-29) sovietskej tajnej služby NKVD na vývoji nového bombardéra (Tu-2), od roku 1942 v tajnej konštrukčnej kancelárii (OKB-16) v Kazani, v roku 1944 bol prepustený na slobodu, v roku 1957 rehabilitovaný. Od roku 1946 pôsobil ako hlavný konštruktér balistických rakiet v raketovom centre (NII-88) v Kaliningrade (dnes Koroľov, Moskovská oblasť), od roku 1956 ako hlavný konštruktér v jeho tajnej konštrukčnej kancelárii OKB-1. Od roku 1958 bol členom Akadémie vied ZSSR.

Má hlavnú zásluhu na rozvoji raketovej a kozmickej techniky v bývalom Sovietskom zväze a na ich aplikácii vo výskume kozmického priestoru. Pod jeho vedením bola vyrobená prvá medzikontinentálna balistická raketa na svete (R-7), ktorá 4. 10. 1957 vyniesla do vesmíru prvú umelú družicu Zeme (Sputnik 1) a stala sa základom nosných rakiet Vostok (12. 4. 1961 vyniesla na obežnú dráhu Zeme prvého kozmonauta Jurija Alexejeviča Gagarina) a Voschod (prvý let 1964). Ďalej boli pod jeho vedením popri Sputniku skonštruované aj družice Elektron, Molnija 1 a Zond i automatické stanice, ktoré v roku 1959 uskutočnili lety k Mesiacu (pracoval aj na projekte pilotovaného letu s ľudskou posádkou na Mesiac, ktorý sa nakoniec neuskutočnil), v roku 1961 k Slnku a k Venuši a v roku 1962 k Marsu. Bol nositeľom vysokých štátnych vyznamenaní. Sú podľa neho nazvané ruská korporácia (bývalé raketové centrum NII-88) na výrobu kozmickej techniky Energia (Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova) v Koroľove, krátery na odvrátenej strane Mesiaca a na Marse i asteroid číslo 1855 (Koroľov).