kornský jazyk

kornský jazyk, kornčina, kornsky kernowek, kernewek — keltský jazyk patriaci do britskej podskupiny keltskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. V jeho vývoji sa rozlišujú tri obdobia: staré (koniec 9. – 12. stor.; známe sú len vlastné mená, jednotlivé glosy a krátky latinsko-kornský slovník), stredné (13. – 16. stor.; je známych niekoľko prekladových a epigónskych mystérií) a nové (17. – 18. stor.; zachované sú prekladové diela, listy a niekoľko folklórnych textov). Ako živý jazyk sa používal v grófstve Cornwall (Kernow; 565-tis. obyvateľov, 2018; jeho územie bolo v ranom stredoveku známe i ako Západný Wales, Kembra West) v juhozápadnom cípe Spojeného kráľovstva (v kornskom jazyku Ruwvaneth Unys) asi do konca 18. stor., keď zanikol.

Pomalé, ale nepretržité oživovanie kornského jazyka (Kornský jazykový výbor, Cussel an Tavas Kernuack, CTK; Rada pre kornský jazyk, Kesva an Taves Kernewek, KTK; Kornské jazykové spoločenstvo, Kowethas an Yeth Kernewek, KYK) sa datuje od vydania publikácie Príručka kornského jazyka (A Handbook of the Cornish Language, 1904) od britského učenca Henryho Jennera (*1848, †1934). V bežnom živote sa však používa angličtina, kornským jazykom hovorí v súčasnosti 3- až 4-tis. nadšencov a vyučuje sa asi v 50 súkromných školách. Vláda Spojeného kráľovstva od roku 2002 uznáva kornský jazyk ako oficiálny menšinový jazyk. Spisovná podoba písaného jazyka bola definitívne zavedená v roku 2008 (upravená 2013), čoraz častejšie sa používajú aj dvojjazyčné názvy ulíc a obchodov. Zapisuje sa latinkou. Najbližším príbuzným jazykom kornského jazyka je bretónčina, v menšej miere aj waleština.