Korec, Ján Chryzostom

Korec, Ján Chryzostom, 22. 1. 1924 Bošany, okres Partizánske – 24. 10. 2015 Nitra, pochovaný v Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade — slovenský rímskokatolícky kňaz, kardinál (od 1991), teológ a spisovateľ, brat Rudolfa Korca.

V roku 1939 vstúpil do rehole jezuitov, v rokoch 1944 – 50 študoval teológiu v Brne a Trnave, kde súčasne pôsobil v redakciách náboženských časopisov Posol a Katolícke misie. Po násilnej likvidácii kláštorov (1950; → akcia K) bol spolu s ďalšími rehoľníkmi internovaný v Jasove, Podolínci a Pezinku, na slobodu prepustený po piatich mesiacoch. V roku 1950 bol v Rožňave tajne vysvätený za kňaza (nesmel verejne vykonávať kňazskú službu), po uväznení a internovaní väčšiny biskupov v roku 1951 bol tajne vysvätený Pavlom Máriom Hnilicom za biskupa. Predstavoval významnú osobnosť tzv. umlčanej cirkvi (aj tajná, skrytá cirkev). V roku 1951 prišiel do Bratislavy, pracoval v robotníckych povolaniach (1951 v Priemstave, 1951 – 54 v Tatracheme, 1954 – 58 v Ústave hygieny práce a chorôb z povolania, 1958 – 59 nočný strážnik v Prefe, 1959 – 60 robotník v Chemických závodoch J. Dimitrova).

Počas zákazu pastoračnej činnosti ako biskup tajne vysviacal kňazov a venoval sa duchovnej formácii vysokoškolských študentov v Bratislave, začo bol v roku 1960 odsúdený na dvanásť rokov väzenia, ktoré si odpykával vo väzniciach v Prahe a vo Valdiciach (okres Jičín). Po revízii rozsudku a súdnej rehabilitácii počas Československej jari v roku 1968 (→ Pražská jar) bol prepustený na slobodu, pracoval ako robotník v Bratislave, zo zamestnania však musel pre chorobu odísť. V roku 1969 bol rehabilitovaný, pápež Pavol VI. mu na osobnej audiencii v Ríme odovzdal biskupské insígnie. Počas normalizácie bol v roku 1970 údržbárom na Detskej klinike v Bratislave, kde krátko so štátnym súhlasom pôsobil ako duchovný správca Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa; v rokoch 1975 – 82 pracoval ako robotník v Bratislave. Po páde komunistického režimu v Československu bol v roku 1990 krátko rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, v rokoch 1990 – 2005 nitrianskym sídelným biskupom, v rokoch 2005 – 15 emeritným nitrianskym biskupom. Bol členom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a Pápežskej rady pre kultúru v Ríme.

Bol literárne činný, v rokoch 1971 – 89 vychádzali jeho diela (okolo 67 rukopisov) samizdatovo na Slovensku (v edícii Knižnica viery, aj Samizdatová knižnica viery) i v zahraničí (Spojené kráľovstvo, Taliansko, Rakúsko, Poľsko). Napísal viac ako 80 diel z oblasti teológie, filozofie, histórie, etiky, psychológie a sociológie, napr. Nad vznikom a vývojom života (1971) a Filozof zdravého rozumu – G. K. Chesterton (1993) z oblasti kresťanskej filozofie, Nad Lukášovým evanjeliom (1989), Ste svetlo sveta! (2004) a Rok nad posolstvom (2007) z oblasti teológie, Od barbarskej noci (3 zv., 1973, 1989, 1991; preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny) a Cirkev v dejinách Slovenska (1994) z cirkevných dejín, Vo svetle blahozvesti (1985) a Cirkev uprostred problémov. Niekoľko pohľadov (1987) z oblasti náboženského života a života cirkvi. Bol nositeľom Radu Ľ. Štúra I. triedy (1995), Radu A. Hlinku I. triedy (1999), francúzskeho radu Čestnej légie (veľkodôstojník) a iných vyznamenaní a ocenení, ako aj čestných doktorátov (Dr. h. c.) viacerých univerzít.