kord

kord [iránske jazyky > maď.] —

1. chladná ručná bodná alebo bodná a sečná (výnimočne iba sečná) zbraň, jedna zo samostatných zbraní patriacich do kategórie mečov. Má dlhú rovnú úzku čepeľ s (v súčasnosti výlučne) trojuholníkovým alebo kosoštvorcovým prierezom a kovový kôš chrániaci ruku. Patrí k pobočným zbraniam (určeným na nosenie v závesníku pri boku), spočiatku ho používala šľachta ako osobnú zbraň, v 16. a v 17. stor. bol výzbrojou pešiakov v armádach, v 18. stor. sa stal reprezentačnou a súbojovou zbraňou.

Kord prešiel zložitým vývojom. Vyvinul sa z bodného meča, ktorý sa začal používať v 13. stor. Spočiatku mal kosoštvorcový prierez a plnil sečnú i bodnú funkciu, postupne sa sečná funkcia strácala a zostala len pri dôstojníckych kordoch určených na vojnu, v civilnom nosení dominovala bodná funkcia. V priebehu 18. stor. sa stále častejšie objavovala trojhranná čepeľ, ktorá bola známa už v 16. stor. pri súbojovom, čisto bodnom rapieri, univerzálnejší kord ju však nadobudol až v 18. stor., keď sa stal reprezentačnou a súbojovou zbraňou. Trojuholníkový prierez kordu začal prevládať až po napoleonských vojnách. V 2. polovici 19. stor. bola v súvislosti s návratom k olympijským ideálom zavedená športová disciplína šerm kordom (s trojuholníkovým prierezom) odvodená od nácvikového šermu na súboje;

2. šport. športová bodná bojová (kombatná) zbraň; aj skrátené označenie jednej z troch disciplín v športovom šerme (šerm kordom; spolu so šermom fleuretom a šermom šabľou). Kord sa skladá z čepele (dĺžka 90 cm), ochranného koša (čiašky) a z rukoväti; jeho dĺžka s rukoväťou musí byť maximálne 110 cm, hmotnosť menšia ako 770 g. Je to najväčšia a najťažšia z troch zbraní používaných v šerme. Čepeľ má v súčasnosti prierez v tvare písmena Y, smerom k špičke sa zužuje a na konci hrotu je opatrená elektrickou špičkou. Keďže v šerme kordom je platným terčom aj ruka, ochranná zvonovitá čiaška je pomerne veľká (priemer 13,5 cm). Podľa tvaru rukoväti sa rozoznávajú dva druhy držania kordu: belgické (pištoľové) a francúzske (rovné). Zásah sa dáva špičkou kordu, pričom platným povrchom je celé telo šermiara (na rozdiel od fleuretu a šable). Zásah signalizuje a zaznamenáva elektronický systém. Na rozdiel od šermu fleuretom a šabľou, kde sa uplatňuje tzv. pravidlo konvencie (t. j. právo útoku, a až po jeho vykrytí má súper právo na odvetu), v šerme kordom vyhráva ten, kto zasiahne prvý. Ak obidvaja šermiari uskutočnia zásah súčasne, bod získa každý z nich (tzv. double). Šerm je jedným zo štyroch športov, ktoré boli od vzniku novodobých olympijských hier (1896) zaradené v ich programe. Na prvých olympijských hrách sa súťažilo iba v šerme fleuretom a šabľou, na nasledujúcich (1900) už aj v šerme kordom. Vo všetkých troch disciplínach súťažili spočiatku iba muži, ženy od roku 1920 súťažili iba v šerme fleuretom, v roku 1989 bol zavedený aj šerm kordom žien. Šerm kordom je súčasťou moderného päťboja.