koralový útes

koralový útes, koralový rif — výrazná pozitívna forma reliéfu organogénneho pôvodu (bioherma) v plytkovodnej zóne teplých oceánov. Vzniká životnou činnosťou útesotvorných koralov, ktoré v súčinnosti so symbiotickými jednobunkovými riasami (zooxantelami) vytvárajú vonkajšie vápenaté kostry a tvoria kolónie bochníkového, tanierového alebo kríčkového tvaru. V kolóniách jedince koralov vytvárajú rozmnožovaním nové vrstvy, ktoré prirastajú na kostry odumierajúcich jedincov predchádzajúcich generácií, čím kolónie rastú (rast je pomalý, niekoľko milimetrov až centimetrov za rok) a môžu dosahovať aj obrovské rozmery. Hmota vonkajšej kostry pôvodne tvorená aragonitom sa mení na kalcit a viazaním horčíka sa môže zmeniť na dolomit. Organizmy živiace sa koralmi a vŕtavé organizmy rozrušujú kostry odumretých koralov na piesok, ktorý na vyvíjajúcom sa koralovom útese zapĺňa medzery a spevňuje ho. Súčasťou koralových útesov sú aj kostrové zvyšky rias, hubiek, mäkkýšov, ostnatokožcov a i. organizmov. Koralový útes dorastá smerom k morskej hladine a pri jej poklese z nej môže vyčnievať. Rozlišuje sa pobrežný útes (lemový útes), bariérový útes (hrádzový útes), atol a mikroatol.

Podmienkou vzniku koralových útesov sú vhodné podmienky na rast koralov (čistá voda, teplota vody 27 – 28 °C, stála salinita, rovnomerný prísun živín, dostatok svetla) a mierny pokles morského dna. Koralové útesy sa vyskytujú na ploche asi 300-tisíc km² najmä v plytkovodných (asi do hĺbky 60 m) oblastiach tropického a subtropického pásma Atlantického, Indického a Tichého oceána a ich okrajových morí. Patria medzi najzložitejšie ekosystémy Zeme. Najväčším koralovým útesom je Veľká koralová bariéra pri východnom pobreží Austrálie tvorená až 350 druhmi koralov.

Systémy koralových bioherm môžu vrúbiť ponorené okraje pevninskej kôry a spolu s nimi sa môžu stať súčasťou orogénnych pásem; fosílne koralové biohermy možno preto neraz nájsť aj na pevnine.