koptská cirkev
koptská cirkev — zaužívané označenie dvoch kresťanských cirkví pôsobiacich v Egypte (→ Kopti). Podľa tradície odvodzujú svoj vznik od prvého alexandrijského biskupa Marka pokladaného za pravdepodobného autora Evanjelia podľa Marka.
Po chalcedónskom koncile (451) sa od štátnej cirkvi Rímskej ríše (ktorej priamym pokračovaním sú katolícka cirkev a pravoslávne cirkvi) odčlenila autokefálna Koptská ortodoxná cirkev zaraďovaná medzi orientálne ortodoxné cirkvi, ktoré odmietli prijať učenie chalcedónskeho koncilu o dvoch prirodzenostiach Ježiša Krista (božskej a ľudskej) a namiesto toho sa pridržiavajú učenia o jednej prirodzenosti Krista, zároveň božskej i ľudskej (miafyzitizmus, → monofyzitizmus). Koptská ortodoxná cirkev slávi liturgiu v koptskom obrade patriacom medzi obrady alexandrijskej liturgickej tradície. Liturgickými jazykmi sú arabský jazyk a koptský jazyk. Za kňaza môže byť vysvätený aj ženatý muž. Rozvod sa povoľuje jedine v prípade nevery (cudzoložstva). Veriaci majú najprísnejší pôst zo všetkých kresťanských cirkví (210 dní v roku), počas neho sa musia vyhýbať živočíšnym produktom (s určitými výnimkami počas niektorých pôstnych období). Riadia sa koptským, resp. alexandrijským kalendárom (založeným na egyptskom kalendári). Hlavou cirkvi je alexandrijský patriarcha (označovaný aj ako pápež; v súčasnosti je ním od 2012 Theodoros II., aj Tawadros, *1952) sídliaci od 11. stor. v Káhire, pričom jeho ďalším oficiálnym sídlom zostáva Alexandria. V Egypte má cirkev niekoľko desiatok biskupstiev. V 20. stor. došlo v rámci cirkvi k silnému oživeniu mníšstva nadväzujúceho na významnú egyptskú mníšsku tradíciu 1. tisícročia n. l. Presné údaje o počte členov cirkvi nie sú známe (5 – 20 mil.), je zastúpená aj v Sudáne a Líbyi, početnú diaspóru má v rôznych častiach sveta, napr. v USA, Kanade, Latinskej Amerike a Austrálii, ako aj vo viacerých krajinách západnej a strednej Európy (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko). Dcérskymi cirkvami Koptskej ortodoxnej cirkvi sú Etiópska ortodoxná cirkev (autokefálna od 1959; → etiópska cirkev) a Eritrejská ortodoxná cirkev (autokefálna od 1993; → eritrejská cirkev).
V 18. stor. sa časť veriacich Koptskej ortodoxnej cirkvi pokúsila o zjednotenie s katolíckou cirkvou. Koptského jeruzalemského biskupa Atanáza (v úrade 1725 – 66), ktorý konvertoval na katolícku vieru (1741), nasledovalo asi dvetisíc Koptov. Pápež Benedikt XIV. ho poveril starať sa o komunitu koptských katolíkov a udelil mu titul apoštolského vikára, ktorý mali aj jeho nástupcovia v úrade. Tento vývoj napokon vyústil do vzniku patriarchálnej Koptskej katolíckej cirkvi (1895), ktorá je ako jedna z východných katolíckych cirkví súčasťou katolíckej cirkvi, pričom liturgiu slávi v koptskom obrade. Na čele cirkvi stojí alexandrijský patriarcha so sídlom v Káhire. V roku 2019 mala približne 187-tis. členov žijúcich prevažne v Egypte.