kopaničiarska kolonizácia

kopaničiarska kolonizácia — vnútorné dosídľovanie dovtedy hospodársky málo využívaných horských a podhorských oblastí Slovenska domácim obyvateľstvom, ktoré sa začalo v 16. stor., vrcholilo v 18. stor. a v 1. polovici 19. stor. a doznievalo v 20. stor. Úzko súviselo so vznikom kopaničiarskych pozemkov (→ kopanica, význam 1), ktoré sa pre veľké vzdialenosti od materskej obce dali len veľmi ťažko obrábať. Preto sa tam stavali sezónne obydlia a hospodárske stavby (→ chotárne sídla), ktoré sa neskôr stali základom trvalých kopaničiarskych sídel (→ kopanica, význam 2) nazývaných v závislosti od daného regiónu aj raľa, štál, laz a i. Ich vytváraním sa súčasne riešila otázka preľudnenosti poddanských hospodárstiev v materských obciach a nedostatok urbárskych pozemkov.

V procese kopaničiarskej kolonizácie postupne vzniklo viacero súvislých oblastí kopaničiarskeho osídlenia. Na západnom Slovensku vznikla bielokarpatská kopaničiarska oblasť (aj myjavsko-bielokarpatská oblasť) zaberajúca územie Myjavskej pahorkatiny a podhoria Malých a Bielych Karpát (od stredného toku rieky Myjava po Vlársky priesmyk). Na sever od Bielych Karpát sa začína tzv. západobeskydská kopaničiarska oblasť (aj javornícko-kysucká oblasť), ktorá sa rozkladá od Kysúc po severnú Oravu (od Kolárovíc v Javorníkoch po Zákamenné na Orave) a pokračuje severným Slovenskom až po Spišskú Maguru. Na strednom Slovensku je to tzv. novobanská štálová oblasť, ktorá sa rozprestiera na vrchovine medzi pohoriami Tribeč, Pohronský Inovec a Vtáčnik a zahŕňa lokality ležiace na sever a severozápad od Novej Bane (po Zlaté Moravce, Oslany a Žarnovicu). V jej bezprostrednej blízkosti sa nachádza aj malá prievidzská kopaničiarska oblasť (aj belianska oblasť) pozostávajúca len z niekoľkých obcí (Valaská Belá, Čavoj, Temeš). Oveľa rozsiahlejšia je detvianska lazová oblasť (aj krupinsko-detviansko-rudohorská oblasť), ktorá siaha od Krupiny cez Pliešovce a Detvu až po západné časti Slovenského rudohoria. Niekedy sa z tejto oblasti ako samostatná vyčleňuje tzv. veporská lazová oblasť medzi Klenovcom a Tisovcom.