Koopmans, Tjalling Charles

Koopmans [kúpmens], Tjalling Charles, 28. 10. 1910 ’s-Graveland, Holandsko – 26. 2. 1985 New Haven, Connecticut — americký matematik a ekonóm holandského pôvodu.

V rokoch 1927 – 33 študoval matematiku a fyziku na univerzite v Utrechte (o. i. pod vedením Hendrika Anthonyho Kramersa), neskôr ekonómiu, ekonometriu a štatistiku na univerzitách v Amsterdame. V rokoch 1938 – 40 pracoval v Lige národov v Ženeve, v roku 1940 emigroval do USA, v rokoch 1944 – 54 pôsobil na univerzite v Chicagu, v rokoch 1955 – 80 na Yalovej univerzite v New Havene, súčasne absolvoval viacero študijných pobytov v Európe, Indii, na Novom Zélande a v Austrálii. V roku 1950 bol prezidentom Ekonometrickej spoločnosti (Econometric Society), v roku 1978 prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (American Economic Association).

V roku 1934 publikoval prácu z oblasti kvantovej fyziky (→ Koopmansova teoréma). Potom sa zaoberal matematickým modelovaním ekonomických procesov. Rozpracoval teóriu lineárneho programovania a aplikoval ju na problém optimálnej alokácie zdrojov v dokonale konkurenčnej ekonomike. Pri optimalizovaní procesov sa zameriaval najmä na efektívne fungovanie dopravných systémov. Prispel k rozvoju teórie optimálneho rastu, sformuloval niekoľko teorém o optimálnom rozdelení národného dôchodku medzi investície a spotrebu. Bol autorom prác Štatistické závery v dynamických ekonomických modeloch (Statistical Inference in Dynamic Economic Models, 1950), Tri eseje o stave ekonomickej vedy (Three Essays on the State of Economic Science, 1957) a i.; jeho súborné dielo vyšlo pod názvom Výskumné práce T. Ch. Koopmansa I, II (Scientific papers of T. C. Koopmans I, II, 1970 – 85).

V roku 1975 získal Nobelovu cenu za ekonómiu (s Leonidom Vitalievičom Kantorovičom) za príspevok k teórii optimálnej alokácie zdrojov.