konzumizmus

Text hesla

konzumizmus [lat.] — spoločenský a ekonomický prístup i spôsob života, životný štýl založený na subjektívnom a objektívnom zvyšovaní spotreby (vynútená spotreba blahobytu) i na zhromažďovaní peňazí a tovaru, ktoré sa majú stať prostriedkom osobnej spokojnosti a šťastia jednotlivca. Spoločnosť, v ktorej je väčšina aktivít a úsilia zameraná na konzumizmus, t. j. na zhromažďovanie, vlastnenie a spotrebu hmotných statkov, býva označovaná ako konzumná spoločnosť; symbolom (meradlom) ľudského šťastia sa stáva majetok a materiálne veci a hlavným zmyslom a cieľom života jednotlivca (konzumenta, spotrebiteľa) rozsiahla samoúčelná hmotná a duchovná spotreba. Spotrebiteľ sa stotožňuje so spotrebou, svoju existenciu zakladá na veciach, žije pre majetok, pre jeho zhromažďovanie, pre vrstvenie zážitkov a je závislý od vlastníctva vecí a od hmotných statkov; na trhu pôsobí na strane dopytu aj ponuky. Výrobca vytvára umelý dopyt a vyvoláva túžbu po tovaroch.

Konzumizmom sa zaoberajú viaceré (ekonomické, sociologické a psychologické) teórie. Ekonomické teórie chápu konzumizmus ako zhromažďovanie hmotných statkov. Nástrojmi manipulácie so spotrebiteľom sú masmédiá, reklama, marketing (marketingová komunikácia) a podpora predaja (konzumný život a voľnočasové aktivity rodín sú spájané s nakupovaním). Sociologické teórie skúmajú konzumný spôsob života (životný štýl), vytváranie novej sociálnej (spoločenskej) skupiny súvisiacej so spotrebou, pričom príslušnosť k nej (stotožnenie sa s ňou) je odrazom životného štýlu tvoreného značkami výrobkov. Marketingová manipulácia združuje používateľov značky výrobkov do skupín, na ktoré má silný vplyv (dôležitá je tvorba značky). Cieľom je vytvoriť čo najširší okruh stálych spotrebiteľov – konzumentov značky, pričom vznik sociálnej skupiny je druhotný aspekt. Základnými identifikátormi príslušnej sociálnej skupiny sú ekonomický príjem a spoločenská trieda; ak si spotrebiteľ (na podnet výrobcu) stotožní značku s charitou, získava pocit, že svojím nákupom pomohol ľuďom v núdzi, pomohol dobrej veci a pod. Psychologické teórie sa zaoberajú emocionálnym potešením zo spotreby v konzumnej spoločnosti. Konzumizmus hľadá dojmy a zážitky, čím sa existencia stáva pre spotrebiteľa uspokojivejšou. Spotrebiteľ neodkladá uspokojenie svojich potrieb do neskoršej budúcnosti, dôležitá je preňho prítomnosť. Keďže sa sústreďuje na zhromažďovanie a spotrebu hmotných statkov, hlavným zmyslom a cieľom života je získavanie odmeny za prácu. V tomto zmysle symbolom a meradlom ľudského šťastia a zmyslu ľudskej existencie je vlastnenie hmotných statkov (majetku a vecí). V konzumnej spoločnosti sa hromadenie majetku pokladá za hodné obdivu, zväčšovanie, rozširovanie majetku a obklopovanie sa novými vecami sa stáva vzrušujúcim. Sloboda, ktorá je do istej miery výsledkom vzrastu životnej úrovne a konzumného štýlu života, je však iba ilúziou, na druhej strane tieto javy vedú k extrémnemu individualizmu a osamelosti.

Konzumizmus má negatívne dôsledky na spoločnosť, pretože vedie k deformovaniu hodnôt (najmä u mladej generácie), ale aj na životné prostredie (znečisťovanie životného prostredia, vyčerpávanie neobnoviteľných prírodných zdrojov; zvýšená spotreba vedie k presadzovaniu výrobkov na jedno použitie, k cielenému skracovaniu životnosti výrobkov, k zavádzaniu nevratných obalov rôzneho druhu).

Zverejnené 6. júla 2022.

Konzumizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konzumizmus