kontrakčná hypotéza

kontrakčná hypotéza — geotektonická hypotéza o formovaní povrchu Zeme založená na predpoklade zmeny objemu Zeme. Sformuloval ju v prvej pol. 17. stor. R. Descartes, upresnil a zdôvodnil francúzsky geológ L. Élie de Beaumont a rozpracovali A. Heim, E. Suess a J. D. Dana. Podľa tejto hypotézy zemské teleso v dôsledku odplyňovania a chladnutia zmenšuje svoj objem, pričom gravitácia spôsobuje, že ľahšie vonkajšie obaly sú priťahované k ťažšiemu zemskému jadru. Dôsledkom je nerovnomerné zmršťovanie a vrásnenie povrchových častí Zeme. Kontrakčná hypotéza je prekonaná, formovanie povrchu Zeme sa v súčasnosti vysvetľuje koncepciou doskovej tektoniky.