kontinentálny ľadovec

Text hesla

kontinentálny ľadovec, pevninový ľadovec — súvislá ľadovcová pokrývka rozsiahlych častí pevnín v tvare mierne vyklenutých štítov s hrúbkou niekoľko km.

Kontinentálne ľadovce sa vplyvom vlastnej hmotnosti pomaly plasticky deformujú a pohybujú sa na všetky strany od centra zaľadnenia, v dôsledku čoho sa do susedných oceánov každoročne odlamujú mohutné ľadovcové kryhy (telenie ľadovca). Hmota kontinentálnych ľadovcov ubúda i roztápaním a vyparovaním sa, zároveň však prirastá zhora snehovými zrážkami, čím dochádza k ich pomalej, cyklickej obmene. V súčasnosti sú na Zemi len dva kontinentálne ľadovce – Antarktický kontinentálny ľadovec (rozloha viac ako 13 mil. km2, objem ľadu 26 mil. km3) a Grónsky kontinentálny ľadovec (rozloha 1,7 mil km2, objem ľadu 2,8 mil. km3), ktoré sa utvorili pred viac ako 10 mil. rokov. Počas chladných období štvrtohôr pokrývali kontinentálne ľadovce niekoľko mil. km2 územia v severných oblastiach Severnej Ameriky a Eurázie i v južných oblastiach Južnej Ameriky. Po ich ústupe ostalo v týchto oblastiach veľké množstvo glaciálnych sedimentov a ľadovcových foriem reliéfu (→ ľadovcové procesy a formy). Zloženie ľadovcového ľadu (najstarší ľad v Grónskom kontinentálnom ľadovci má viac ako 100 000 rokov, v Antarktickom kontinentálnom ľadovci 500 000 rokov), vzduchu a minerálnych prímesí je unikátnym zdrojom informácií o globálnych zmenách klímy v týchto obdobiach.

Vzhľadom na svoj tvar mierne vypuklého štítu sa niekedy kontinentálny ľadovec označuje aj ako ľadovcový štít (angl. ice shield), tento termín sa však v slovenčine tradične používa skôr na označenie skalných štítov formovaných horskými ľadovcami (→ karling).

Text hesla

kontinentálny ľadovec, pevninový ľadovec — súvislá ľadovcová pokrývka rozsiahlych častí pevnín v tvare mierne vyklenutých štítov s hrúbkou niekoľko km.

Kontinentálne ľadovce sa vplyvom vlastnej hmotnosti pomaly plasticky deformujú a pohybujú sa na všetky strany od centra zaľadnenia, v dôsledku čoho sa do susedných oceánov každoročne odlamujú mohutné ľadovcové kryhy (telenie ľadovca). Hmota kontinentálnych ľadovcov ubúda i roztápaním a vyparovaním sa, zároveň však prirastá zhora snehovými zrážkami, čím dochádza k ich pomalej, cyklickej obmene. V súčasnosti sú na Zemi len dva kontinentálne ľadovce – Antarktický kontinentálny ľadovec (rozloha viac ako 13 mil. km2, objem ľadu 26 mil. km3) a Grónsky kontinentálny ľadovec (rozloha 1,7 mil km2, objem ľadu 2,8 mil. km3), ktoré sa utvorili pred viac ako 10 mil. rokov. Počas chladných období štvrtohôr pokrývali kontinentálne ľadovce niekoľko mil. km2 územia v severných oblastiach Severnej Ameriky a Eurázie i v južných oblastiach Južnej Ameriky. Po ich ústupe ostalo v týchto oblastiach veľké množstvo glaciálnych sedimentov a ľadovcových foriem reliéfu (→ ľadovcové procesy a formy). Zloženie ľadovcového ľadu (najstarší ľad v Grónskom kontinentálnom ľadovci má viac ako 100 000 rokov, v Antarktickom kontinentálnom ľadovci 500 000 rokov), vzduchu a minerálnych prímesí je unikátnym zdrojom informácií o globálnych zmenách klímy v týchto obdobiach.

Vzhľadom na svoj tvar mierne vypuklého štítu sa niekedy kontinentálny ľadovec označuje aj ako ľadovcový štít (angl. ice shield), tento termín sa však v slovenčine tradične používa skôr na označenie skalných štítov formovaných horskými ľadovcami (→ karling).

Zverejnené 9. júna 2022.

Kontinentálny ľadovec [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kontinentalny-ladovec