konštantínopolské synody

Text hesla

konštantínopolské synody — viacero cirkevných snemov, ktoré sa konali v Konštantínopole a ktoré katolícka cirkev nepokladá za ekumenické koncily. K najvýznamnejším patria:

a) trullská synoda (aj piatošiesty snem) konaná v rokoch 691 – 692;

b) tzv. obrazoborecká synoda zvolaná v roku 754 cisárom Konštantínom V. Kopronymom do cisárskeho paláca v Hiereii (dnes Fenerbahçe, mestská časť Istanbulu). Odmietla uctievanie ikon (→ ikonoklazmus);

c) synoda zvolaná v roku 815 na príkaz cisára Leva V. Arménskeho, na ktorej príprave sa výrazne podieľal neskorší konštantínopolský patriarcha Ján Grammatikos. Potvrdila platnosť synody z roku 754, t. j. ikonoklazmus alebo obrazoborectvo (uctievanie ikon bolo obnovené na 2. nicejskom koncile v roku 787);

d) synoda zvolaná v roku 843 cisárovnou Teodorou. Definitívne obnovila uctievanie obrazov, z postu konštantínopolského patriarchu bol zosadený stúpenec ikonoklazmu Ján Grammatikos, bol zostavený Synodikon ortodoxie (gr. Synodikon tis Orthodoxias; najstarší zachovaný text pochádza spred roku 920), liturgický text čítaný na sviatok Víťazstva pravoslávia (ortodoxie), ktorý sa slávi na Nedeľu pravoslávia (ortodoxie), t. j. prvú nedeľu Veľkého pôstu;

e) synoda konaná v rokoch 879 – 880, niekedy nazývaná aj 4. konštantínopolský koncil alebo Fótiova synoda, niektorými pravoslávnymi teológmi pokladaná za 8. ekumenický koncil. Zvolal ju cisár Bazil I. Macedónsky. Plne rehabilitovala Fótia (za legitímneho konštantínopolského patriarchu ho uznal aj pápež Ján VIII.) a potvrdila dovtedajšie práva prislúchajúce rímskemu pápežovi;

f) synoda konaná v roku 1285 v cisárskom paláci na konštantínopolskom predmestí Blacherny. Odmietla formuláciu Filioque, ako aj závery 2. lyonského koncilu z roku 1274 o znovuzjednotení východnej (byzantskej) a západnej cirkvi;

g) tzv. piaty konštantínopolský koncil, resp. palamovský koncil — súhrnné označenie šiestich synod, ktoré sa konali v rokoch 1341 – 51 a ktorých konečným výsledkom bolo potvrdenie hésychazmu (zosystematizoval ho Grégorios Palamas) ako oficiálnej doktríny pravoslávnej cirkvi.

Zverejnené 6. júla 2023.

Konštantínopolské synody [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-12-10 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konstantinopolske-synody