konštantínopolské koncily

konštantínopolské koncily, aj carihradské koncily — štyri koncily konané v Konštantínopole (Carihrade, dnes Istanbul), pričom všetky za ekumenické (→ ekuména, význam 2a) pokladá len katolícka cirkev, pravoslávna cirkev za ekumenický nepokladá štvrtý koncil:

prvý konštantínopolský koncil (2. ekumenický koncil) zvolal v máji 381 cisár Theodosius I. Veľký s cieľom očistiť vierouku od vplyvu arianizmu; pápež Damasus I. nebol prítomný ani zastúpený, zúčastnilo sa na ňom len 150 východných biskupov. Koncil odsúdil arianizmus, macedoniánov negujúcich božskosť a konsubstanciálnosť Ducha Svätého, vypracoval formuláciu trojjedinnosti Boha (Sv. Trojica; → Trojica) a v nadväznosti na závery prijaté 1. nicejským koncilom (325) doplnil Nicejské vyznanie viery (Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery). V cirkevnej hierarchii priznal konštantínopolskému biskupovi druhé miesto po rímskom biskupovi (pápežovi);

druhý konštantínopolský koncil (5. ekumenický koncil) zvolal v roku 553 cisár Justinián I. Veľký napriek nesúhlasu pápeža Vigília, ktorý však v roku 554 výsledky koncilu schválil. Koncil odsúdil spisy niektorých predstaviteľov antiochijskej školy (Theodóros z Mopsuestie, Theodórétos z Cyru a Ibas z Edessy; → spor o Tri kapitoly) ako nestoriánske;

tretí konštantínopolský koncil (6. ekumenický koncil) zvolal cisár Konštantín IV. a konal sa v rokoch 680 – 681. Odsúdil stúpencov monoteletizmu, medzi nimi aj pápeža Honoria I. Náuku o dvoch prirodzených vôľach a dvoch energiách v Ježišovi Kristovi označil za súladnú s dovtedajšími piatimi koncilmi;

štvrtý konštantínopolský koncil sa konal v rokoch 869 – 870. Zvolal ho pápež Hadrián II. z iniciatívy byzantského cisára Bazila I. Macedónskeho s cieľom obnoviť jednotu východnej a západnej cirkvi narušenú konfliktom medzi pápežom Mikulášom I. a konštantínopolským patriarchom Fótiom (tzv. fótiovská schizma). Exkomunikoval Fótia a rozhodol, že Bulharsko má patriť pod cirkevnú jurisdikciu Konštantínopola, a nie Ríma. Katolícka cirkev ho pokladá za 8. ekumenický koncil, pravoslávna cirkev ho ako ekumenický neuznáva a časť pravoslávnych teológov za 8. ekumenický koncil pokladá synodu konanú v rokoch 879 – 880 (→ konštantínopolské synody).