konodonty
konodonty [gr.], Conodonta — vyhynutý taxón (trieda) primitívnych morských stavovcov vzhľadom podobných dnešným sliznatkám a mihuliam. Žili od kambria v paleozoiku (prvohorách) po vrchný trias v mezozoiku (druhohorách). Pravdepodobne mali 3 – 10 cm dlhé úzke telo a v hornej časti chvostovej oblasti jednu nepárovú plutvu. Sú z nich známe iba konodontové zúbky a platničky – mikroskopické útvary veľké 2 – 3 mm (zriedkavo aj 7 mm), zložené z lamiel fosforečnanu vápenatého Ca3(PO4)2. Predpokladá sa, že tvorili súčasť ich ústneho aparátu (filtračné orgány). Náleziská: Rusko, Južná Afrika, Škótsko, Lotyšsko.
Konodonty prvýkrát vedecky opísal 1856 nemecký paleontológ Christian Heinrich Pander (*1794, †1865). Na Slovensku sa ich výskumu venovali geológ a paleontológ Rudolf Mock (*1943, †1996) a geológ a stratigraf Jozef Pevný (*1935, †2021). Konodonty majú veľký význam v stratigrafii, umožňujú členenie sedimentov paleozoika a triasu.