konkrécia

konkrécia [lat.] —

1. geol. tuhé teleso v sedimentárnej hornine líšiace sa od okolitého horninového prostredia chemickým zložením a zafarbením. Konkrécia má rôzny (často zaokrúhlený) tvar a variabilnú veľkosť (priemer do 1 m). Vzniká pri diagenéze v nespevnenej hornine a pri epigenéze v spevnenom sedimente, vyskytuje sa takmer vo všetkých typoch sedimentárnych hornín. Podľa zloženia sa rozoznávajú kremité, vápnité, pyritové a i. konkrécie. Konkrécie môžu vznikať aj na dne hlbokomorských oblastí v oceánoch vo forme mangánovo-železitých konkrécií, ktoré sú obohatené o meď, nikel a kobalt a sú perspektívnou surovinou z hľadiska ťažby týchto kovov;

2. pedol. novotvary v pôde vznikajúce pri častom zvlhčovaní a vysúšaní pôdnej hmoty z minerálov rozpustených v pôdnej vode zrážaním sa okolo jadra konkrécie (častice horniny, zvyšku odumretého organizmu a pod.). Mäkké alebo tvrdšie guľovité červenohnedé až čierne konkrécie s priemerom 1 – 10 cm vznikajú akumuláciou minerálov s obsahom železa a mangánu. Nepravidelné podlhovasté žltobiele konkrécie sú z uhličitanov (→ cicvár).