Konkoly-Thege, Mikuláš

Text hesla

Konkoly-Thege [-koj te-], Mikuláš (Miklós), aj Nicolaus von Konkoly, 20. 1. 1842 Pešť, dnes súčasť Budapešti – 17. 2. 1916 Budapešť, pochovaný v Hurbanove, okres Komárno — uhorský astronóm, meteorológ a geofyzik. Od roku 1857 študoval právo v Pešti, kde navštevoval aj prednášky s prírodovedným zameraním (študent Štefana Aniána Jedlíka), a v rokoch 1860 – 62 na Univerzite v Berlíne. Po štúdiách podnikol dvojročnú študijnú cestu po najznámejších observatóriách v Európe, počas ktorej si osvojil najprogresívnejšie poznatky nielen z astronómie, ale aj z chémie, fyziky a konštrukcie astronomických prístrojov. Po návrate do Uhorska strávil väčšiu časť života na Slovensku na svojom majetku v Ógyalle (neskoršia Stará Ďala, dnes Hurbanovo). V rokoch 1890 – 1911 pôsobil ako riaditeľ štátneho Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti, od roku 1896 ako poslanec uhorského snemu za Liberálnu stranu. Od roku 1876 bol korešpondujúci a od 1884 čestný člen Uhorskej akadémie vied.

V roku 1867 vybudoval na svojom majetku v Hurbanove súkromnú meteorologickú stanicu (1872 začlenená do siete Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus). V roku 1871 tam zriadil observatórium (dnes Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove), ktoré postupne zveľaďoval a v čase najväčšieho rozkvetu predstavovalo komplex budov s 11 kupolami. Hlavným ďalekohľadom observatória bol spočiatku reflektor s priemerom zrkadla 10,5 palca (26,6 cm), v roku 1884 ho nahradil refraktorom vlastnej výroby s priemerom šošovky 25,4 cm, ďalšími prístrojmi boli spektrografy a spektroskopy; observatórium malo aj vlastnú opticko-mechanickú dielňu. Vo funkcii riaditeľa Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus sa zaslúžil o jeho rozvoj (rozšíril sa počet meteorologických staníc i pracovníkov), dobudoval meteorologické observatórium v Hurbanove a presunul tam z Budapešti aj geomagnetické observatórium (v Hurbanove sa geomagnetické merania vykonávali od začiatku 60. rokov 19. stor.). V roku 1900 dal do prevádzky novú budovu meteorologického observatória (na pozemku, ktorý daroval štátu) s pavilónom na geomagnetické merania. V roku 1899 venoval astrofyzikálne observatórium uhorskému štátu s podmienkou, že zostane doživotným riaditeľom. Po zániku Rakúsko-Uhorska bola na začiatku roku 1919 väčšina prístrojov odvezená do Maďarska.

V rámci vedeckej činnosti sa Konkoly-Thege popri meteorologických a geomagnetických pozorovaniach spočiatku venoval pozorovaniu Slnka a slnečných škvŕn (pravidelne od 1872), spektrám komét a meteorov a určovaniu času, neskôr astrofotometrii, spektroskopii a spektrofotometrii Slnka (fotosféra a chromosféra), ako aj fotografovaniu hviezdokôp a hmlovín. Intenzívne sa zaoberal aj konštrukciou prístrojov, pričom v tejto oblasti si získal medzinárodné uznanie. Za sedem rokov publikoval z vlastných pozorovaní 40 vedeckých a odborných prác, napr. v roku 1884 spektrálny katalóg 2 202 hviezd na juh od svetového rovníka obsahujúci presné hviezdne veľkosti 1 048 hviezd s deklináciami +4° až −14°. Bol autorom viacerých príručiek používaných v celej Európe, napr. Úvod do astronomických pozorovaní (Anleitung zu astronomische Beobachtungen, 1883), Praktický úvod do fotografovania oblohy... (Praktische Anleitung zur Himmelsphotographie..., 1887), Príručka pre spektrografov... (Handbuch für Spektroscopiker..., 1890) a Fotografovanie oblohy (Az ég fotografálása, 1901). V rokoch 1879 – 94 vydával ročenku Pozorovania vykonávané v Astrofyzikálnom observatóriu v Ógyalle v Uhorsku (Beobachtungen angestellt am astrophysikalischen Observatorium in Ógyalla in Ungarn, 16 zv.). Vypracoval plán novej hvezdárne v Herényi (dnes súčasť mesta Szombathely) v dnešnom Maďarsku. Zorganizoval sieť menších astronomických pozorovateľní (o. i. v Bratislave a Banskej Štiavnici).

Bol členom viacerých vedeckých spoločností, napr. Uhorskej zemepisnej spoločnosti, Uhorskej prírodovednej spoločnosti, Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Astronomickej spoločnosti v Liverpoole a Nemeckej astronomickej spoločnosti. Nositeľ viacerých vyznamenaní (Rad železnej koruny, Rad sv. Štefana). Jeho dielo a osobnosť dokumentuje múzeum zriadené v roku 2006 pri Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Sú podľa neho nazvané observatórium v Budapešti i asteroid č. 1445 (Konkolya).

Text hesla

Konkoly-Thege [-koj te-], Mikuláš (Miklós), aj Nicolaus von Konkoly, 20. 1. 1842 Pešť, dnes súčasť Budapešti – 17. 2. 1916 Budapešť, pochovaný v Hurbanove, okres Komárno — uhorský astronóm, meteorológ a geofyzik. Od roku 1857 študoval právo v Pešti, kde navštevoval aj prednášky s prírodovedným zameraním (študent Štefana Aniána Jedlíka), a v rokoch 1860 – 62 na Univerzite v Berlíne. Po štúdiách podnikol dvojročnú študijnú cestu po najznámejších observatóriách v Európe, počas ktorej si osvojil najprogresívnejšie poznatky nielen z astronómie, ale aj z chémie, fyziky a konštrukcie astronomických prístrojov. Po návrate do Uhorska strávil väčšiu časť života na Slovensku na svojom majetku v Ógyalle (neskoršia Stará Ďala, dnes Hurbanovo). V rokoch 1890 – 1911 pôsobil ako riaditeľ štátneho Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti, od roku 1896 ako poslanec uhorského snemu za Liberálnu stranu. Od roku 1876 bol korešpondujúci a od 1884 čestný člen Uhorskej akadémie vied.

V roku 1867 vybudoval na svojom majetku v Hurbanove súkromnú meteorologickú stanicu (1872 začlenená do siete Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus). V roku 1871 tam zriadil observatórium (dnes Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove), ktoré postupne zveľaďoval a v čase najväčšieho rozkvetu predstavovalo komplex budov s 11 kupolami. Hlavným ďalekohľadom observatória bol spočiatku reflektor s priemerom zrkadla 10,5 palca (26,6 cm), v roku 1884 ho nahradil refraktorom vlastnej výroby s priemerom šošovky 25,4 cm, ďalšími prístrojmi boli spektrografy a spektroskopy; observatórium malo aj vlastnú opticko-mechanickú dielňu. Vo funkcii riaditeľa Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus sa zaslúžil o jeho rozvoj (rozšíril sa počet meteorologických staníc i pracovníkov), dobudoval meteorologické observatórium v Hurbanove a presunul tam z Budapešti aj geomagnetické observatórium (v Hurbanove sa geomagnetické merania vykonávali od začiatku 60. rokov 19. stor.). V roku 1900 dal do prevádzky novú budovu meteorologického observatória (na pozemku, ktorý daroval štátu) s pavilónom na geomagnetické merania. V roku 1899 venoval astrofyzikálne observatórium uhorskému štátu s podmienkou, že zostane doživotným riaditeľom. Po zániku Rakúsko-Uhorska bola na začiatku roku 1919 väčšina prístrojov odvezená do Maďarska.

V rámci vedeckej činnosti sa Konkoly-Thege popri meteorologických a geomagnetických pozorovaniach spočiatku venoval pozorovaniu Slnka a slnečných škvŕn (pravidelne od 1872), spektrám komét a meteorov a určovaniu času, neskôr astrofotometrii, spektroskopii a spektrofotometrii Slnka (fotosféra a chromosféra), ako aj fotografovaniu hviezdokôp a hmlovín. Intenzívne sa zaoberal aj konštrukciou prístrojov, pričom v tejto oblasti si získal medzinárodné uznanie. Za sedem rokov publikoval z vlastných pozorovaní 40 vedeckých a odborných prác, napr. v roku 1884 spektrálny katalóg 2 202 hviezd na juh od svetového rovníka obsahujúci presné hviezdne veľkosti 1 048 hviezd s deklináciami +4° až −14°. Bol autorom viacerých príručiek používaných v celej Európe, napr. Úvod do astronomických pozorovaní (Anleitung zu astronomische Beobachtungen, 1883), Praktický úvod do fotografovania oblohy... (Praktische Anleitung zur Himmelsphotographie..., 1887), Príručka pre spektrografov... (Handbuch für Spektroscopiker..., 1890) a Fotografovanie oblohy (Az ég fotografálása, 1901). V rokoch 1879 – 94 vydával ročenku Pozorovania vykonávané v Astrofyzikálnom observatóriu v Ógyalle v Uhorsku (Beobachtungen angestellt am astrophysikalischen Observatorium in Ógyalla in Ungarn, 16 zv.). Vypracoval plán novej hvezdárne v Herényi (dnes súčasť mesta Szombathely) v dnešnom Maďarsku. Zorganizoval sieť menších astronomických pozorovateľní (o. i. v Bratislave a Banskej Štiavnici).

Bol členom viacerých vedeckých spoločností, napr. Uhorskej zemepisnej spoločnosti, Uhorskej prírodovednej spoločnosti, Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Astronomickej spoločnosti v Liverpoole a Nemeckej astronomickej spoločnosti. Nositeľ viacerých vyznamenaní (Rad železnej koruny, Rad sv. Štefana). Jeho dielo a osobnosť dokumentuje múzeum zriadené v roku 2006 pri Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Sú podľa neho nazvané observatórium v Budapešti i asteroid č. 1445 (Konkolya).

Zverejnené 14. júna 2022.

Konkoly-Thege, Mikuláš [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konkoly-thege-mikulas