Kongregácia pre náuku viery

Text hesla

Kongregácia pre náuku viery, lat. Congregatio pro doctrina fidei — do roku 2022 úrad (dikastérium) Rímskej kúrie, ktorého úlohou bolo podporovať a chrániť čistotu katolíckej vierouky (náuky viery a mravov) pred herézami. Kongregácia bola nástupkyňou (od roku 1965) tzv. rímskej inkvizície, označovanej tiež ako Sväté ofícium (oficiálny názov Posvätná kongregácia rímskej a univerzálnej inkvizície, lat. Sacra congregatio Romanae et universalis inquisitionis), ktorá bola založená v roku 1542 bulou Pavla III. Licet ab initio a predstavovala najvyššiu autoritu rímskokatolíckej cirkvi v otázkach herézy a čistoty viery. Spočiatku sa predovšetkým usilovala zabrániť prenikaniu myšlienok protestantizmu do Talianska, ktorý sa šíril najmä prostredníctvom tlačených kníh. Na tento cieľ bol inkvizíciou (od roku 1559), resp. v rokoch 1571 – 1917 samostatnou Kongregáciou indexu a v rokoch 1917 – 65 Kongregáciou Svätého ofícia vypracúvaný index zakázaných kníh (prvý oficiálny Index zakázaných kníh, lat. Index librorum prohibitorum, bol vyhotovený v roku 1559 na základe nariadenia pápeža Pavla IV., niekoľkokrát bol aktualizovaný, posledné, 32. vydanie 1948, zrušený bol Kongregáciou pre náuku viery v roku 1966). V roku 1908 kongregáciu zreorganizoval pápež Pius X. a premenoval na Posvätnú kongregáciu Svätého ofícia (Sacra congregatio Sancti officii; skrátene Sväté ofícium, Sanctum officium). V roku 1965 ju pápež Pavol VI. zreformoval a dal jej názov Kongregácia pre náuku viery, pričom v jej práci bol zdôraznený pozitívny prístup smerujúci od represie k náprave chýb, ako aj úloha obrany a podporovania katolíckej viery.

Kongregácia pre náuku viery sa z hľadiska katolíckej vierouky zaoberala otázkami modernej doby vyplývajúcimi z pokroku vedy, vyjadrovala sa k jednotlivým filozofickým, spoločenským, kultúrnym, politickým, etickým a i. otázkam a vydávala stanoviská k názorom alebo učeniam odchyľujúcim sa od oficiálnej vierouky, považovaným za bludy (herézy). Skúmala delikty proti viere, mravom a sláveniu sviatostí a mala právo udeľovať sankcie podľa noriem kánonického práva. Jej posúdeniu podliehali dokumenty iných dikastérií Rímskej kúrie týkajúce sa náuky viery a mravov. Kongregáciu viedol prefekt, jej členmi boli kardináli a biskupi vymenovaní pápežom. Spolupracovala s poradným kolégiom konzultorov, jej súčasťami boli Pápežská biblická komisia (Pontificia commissio biblica) a Medzinárodná teologická komisia (Commissio theologica internationalis). V rokoch 1981 – 2005 zastával funkciu prefekta kardinál Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI., *1927, †2022) a posledným prefektom bol v rokoch 2017 – 22 Luis Francisco Ladaria Ferrer (*1944). Po reforme Rímskej kúrie uskutočnenej apoštolskou konštitúciou pápeža Františka Praedicate evangelium (2022) sa jej nástupníckym úradom stalo Dikastérium pre náuku viery (→ Rímska kúria).

Zverejnené 20. mája 2025.

Kongregácia pre náuku viery [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-06-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kongregacia-pre-nauku-viery