Kongovia

Kongovia, aj Bakongovia, vlastným menom Bakôngo — stredoafrická etnická skupina Bantuov žijúca najmä na území republiky Kongo, Konžskej demokratickej republiky (KDR), Angoly, Gabonu a Ugandy, spolu asi 10 mil. (2014). Kongovia patria medzi najväčšie etniká v strednej Afrike. Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie dioskórey – jamov, tara, kukurice, manioku, chov hydiny), významný je aj rybolov. Väčšinou sú kresťania (najmä rímski katolíci, ale aj protestanti, najmä baptisti), mnohí patria do miestnych denominácií kombinujúcich africké prvky s kresťanstvom (→ africké nezávislé cirkvi), malá časť si zachovala tradičné náboženské predstavy spojené najmä s kultom predkov (→ africké tradičné náboženstvá).

Už v 14. stor. vytvorili Kongovia na území v oblasti povodia rieky Kongo jeden z najvyspelejších štátov v subsaharskej Afrike, nezávislú Konžskú ríšu. Po príchode Portugalčanov (koniec 15. stor.) prijali kresťanstvo a naučili sa po portugalsky, 1570 sa vládca Konžskej ríše (manikongo) stal vazalom portugalského kráľa a záujem Portugalčanov sa obmedzil len na obchod s otrokmi. Odpor proti Portugalčanom, ktorí si v oblasti vytvorili jedno z najvýznamnejších centier obchodu s otrokmi a do Ameriky vyvážali ako otrokov aj Kongov (napriek tomu, že boli kresťania), vyvrcholil v 2. polovici 17. stor. v protiportugalskom povstaní. V roku 1665 však boli v bitke pri Ambuíle (mesto v provincii Uíge v dnešnej Angole) porazení. Štát Kongov sa začal drobiť a kontrolu nad jeho územím postupne získavali okrem Portugalčanov (Portugalské Kongo, t. j. územie Cabindy, ako aj územie dnešných severoangolských provincií Zaire a Uíge) i Francúzi (kolónia Francúzske Kongo) a Belgičania (Belgické Kongo). V polovici 20. stor. získali nezávislosť Angola, Francúzske Kongo (dnešná republika Kongo, Kongo-Brazzaville) i Belgické Kongo (dnešná Konžská demokratická republika, Kongo-Kinshasa). Kongovia sa usilovali o znovuzjednotenie už začiatkom 18. stor. (prorokyňa Kimpa Vita), v polovici 20. stor. vznikla kultúrno-politická organizácia Združenie Kongov za zjednotenie, zachovanie a rozšírenie konžského jazyka (Association des Bakongo pour l’unification, la conservation et l’expansion de la langue kikongo, ABAKO), známa aj ako Aliancia Kongov (Alliance des Bakongo), a 1986 nábožensko-národné hnutie Bundu dia Kongo (BDK) usilujúce sa o vytvorenie etnického štátu Kongov a obnovu konžského duchovného dedičstva. V kultúrnom prostredí Kongov vzniklo začiatkom 20. stor. aj africké synkretické náboženstvo kimbanguizmus.

Konžský jazyk, konžština (kikongo, kikóóngó, kisikôngo, kongo), patrí do benue-konžskej skupiny nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny. Má niekoľko dialektov. V Konžskej demokratickej republike patrí medzi tzv. národné jazyky (spolu s lingalčinou, swahilčinou a lubčinou), v republike Kongo je druhým najrozšírenejším domácim jazykom (po kitubčine), v Angole tretím najrozšírenejším domácim jazykom (po jazykoch ovimbundu a mbundu). Kreolský kitubský jazyk, kitubčina (kituba, aj kikongo-kituba, monokutuba, munukutuba, kileta), na báze konžského jazyka je zrozumiteľný hovoriacim viacerými dialektmi konžštiny a ako lingua franca sa používa najmä v južnej časti republiky Kongo, na juhozápade Konžskej demokratickej republiky i na severe Angoly.