konfokálny mikroskop
Princíp konfokálneho mikroskopu: svetlo z bodového zdroja je osvetľovacím objektívom sústredené do zobrazovaného bodu A vo vnútri vzorky. Svetlo v bode rozptýlené je zobrazovacím objektívom sústredené do bodu A' (v otvore clony) a dopadá na detektor. Svetlo rozptýlené v bodoch B a C (tiež osvetlených svetlom z bodového zdroja, aj keď menej intenzívne ako bod A) je sústredené do bodov mimo otvoru clony a nedopadá na detektor.
konfokálny mikroskop — typ svetelného mikroskopu, v ktorom sa súčasne osvetľuje a sníma len jeden bod skúmanej vzorky, na ktorý je zaostrená osvetľovacia aj snímacia časť mikroskopu.
V bežnom svetelnom mikroskope sa vytvára naraz obraz celej snímanej roviny, preto sa na pozorovanie zvyčajne používajú tenké vzorky (pri hrubých vzorkách by svetlo rozptýlené oblasťami pred alebo za zobrazovanou rovinou znižovalo kvalitu obrazu). V konfokálnom mikroskope je vybraná rovina vzorky snímaná bod po bode, čo umožňuje odfiltrovať svetlo rozptýlené okolím práve zobrazovaného bodu. Konfokálny mikroskop má preto vyšší kontrast a vyššiu priestorovú rozlišovaciu schopnosť.
Prvý konfokálny mikroskop zostrojil v 50. rokoch 20. stor. M. Minsky. Podľa jeho návrhu bolo možné získať obraz celej vzorky jej posúvaním vo dvoch smeroch kolmých na smer zobrazovania. Prvé prakticky použiteľné konfokálne mikroskopy navrhli a vyrobili koncom 60. rokov 20. stor. českí vedci Mojmír Petráň (*1923) a Milan Hadravský (*1939, †2012) z Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Plzni. Vzorka v nich bola pevne uložená a priestorovo premenné bodové osvetlenie i zobrazovanie osvetleného bodu bolo zabezpečené rotujúcim kotúčom so špirálovo usporiadanými otvormi (→ Nipkowov kotúč). V polovici 80. rokov 20. stor. bol skonštruovaný laserový rastrovací konfokálny mikroskop (angl. Confocal Laser Scanning Microscope, CLSM, aj Laser Confocal Scanning Microscope, LCSM), v ktorom sa jednotlivé body vzorky osvetľujú laserovým lúčom nasmerovaným do snímaného bodu dvojicou nastaviteľných zrkadiel. Vývoj rastrovacích mikroskopov bol motivovaný biologickým výskumom a potrebou zobrazovať veľmi slabé fluorescenčné žiarenie (pri fluorescenčnej mikroskopii), na ktorého zaznamenávanie mikroskop s rotujúcim Nipkowovým kotúčom nepostačoval. Začiatkom 90. rokov 20. storočia bola technológia mikroskopov s rotujúcim Nipkowovým kotúčom doplnená o dodatočný kotúč s mikrošošovkami, ktoré zaostrovali laserový lúč do otvorov Nipkowovho kotúča, čím sa zvýšila citlivosť zariadenia až na úroveň rastrovacieho mikroskopu; moderný mikroskop používajúci Nipkowov kotúč sa nazýva konfokálny mikroskop s rotujúcim kotúčom (angl. Spinning Disc Confocal Microscope, SDCM).
Výber zobrazovanej roviny je v konfokálnom mikroskope nastaviteľný zmenou zaostrenia objektívov, takže možno zobraziť dvojrozmerné tzv. optické rezy vzorky umiestnené v jej ľubovoľnej hĺbke alebo trojrozmerný obraz vzorky vo forme trojrozmerného rastra bodov. Konfokálne mikroskopy sú v súčasnosti jedným zo základných nástrojov biologického, medicínskeho a materiálového výskumu.