Konev, Ivan Stepanovič

Text hesla

Konev, Ivan Stepanovič, 28. 12. 1897 Lodejno, Kirovská oblasť – 21. 5. 1973 Moskva — sovietsky vojenský veliteľ, maršal ZSSR (1944). Účastník občianskej vojny v Rusku 1918 – 20, počas ktorej bojoval proti vojskám A. V. Kolčaka a proti japonskej intervencii, 1921 sa zúčastnil potlačenia kronštadtskej vzbury. V roku 1926 absolvoval dôstojnícky kurz a prešiel veliteľskou praxou na stupni pluku a divízie. Po absolvovaní Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho v Moskve (1934) pôsobil ako veliteľ Bieloruského vojenské okruhu, od 1937 veliteľ sovietskeho 57. streleckého zboru v Mongolsku a vojenský poradca mongolskej armády. V období 1938 – máj 1941 veliteľ 2. armády na Ďalekom východe, veliteľ Zabajkalského a Severokaukazského vojenského okruhu, po vpáde nemeckých vojsk do ZSSR (1941) a začatí Veľkej vlasteneckej vojny veliteľ 19. armády, zúčastnil sa bitky o Smolensk.

Jeden z najúspešnejších a najvplyvnejších sovietskych veliteľov počas 2. svetovej vojny, velil západnému (september – október 1941, august 1942 – február 1943) a kalininskému frontu (október 1941 – august 1942), s ktorým sa zúčastnil protinemeckej ofenzívy pri Moskve (október 1941 – január 1942), ako aj severozápadnému (marec – jún 1943) frontu a Stepnému vojenskému okruhu, resp. stepnému frontu (jún 1943 – október 1943), s ktorým sa zúčastnil Kurskej bitky a zaslúžil sa o víťazstvo sovietskych vojsk. Vyznamenal sa aj pri bleskovom prechode cez rieku Dneper a následnom oslobodzovaní západnej Ukrajiny. Stál aj na čele 2. ukrajinského frontu (október 1943 – máj 1944; vznikol premenovaním stepného frontu), s ktorým oslobodil Charkov, a 1. ukrajinského frontu (máj 1944 – začiatok júna 1945). Koncom leta 1944 sa s vojskami 1. ukrajinského frontu zúčastnil ťažkých a krvavých bojov o karpatské priesmyky (→ východokarpatská operácia, → karpatsko-duklianska operácia), na jar 1945 obkľučujúcim manévrom úspešne zavŕšil ťaženie v západnom Poľsku (visliansko-odrianska operácia). Významnou mierou sa podieľal aj na úspechu následnej berlínskej operácie a na oslobodení Prahy (pražská operácia). Jeho vplyv pretrval aj v zložitom povojnovom období, krátko velil Centrálnej skupine armád v Rakúsku (1945 – 46).

V rokoch 1946 – 50 pôsobil ako námestník ministra obrany, 1950 – 51 hlavný inšpektor Sovietskej armády, 1951 – 55 veliteľ Prikarpatského vojenského okruhu; 1953 predsedal špeciálnemu súdnemu tribunálu Najvyššieho súdu ZSSR, ktorý odsúdil L. P. Beriju na trest smrti. Bol jedným z hlavných ideových tvorcov a architektov Varšavskej zmluvy, 1955 – 60 hlavný veliteľ jej spojených vojsk (počas maďarského protikomunistického povstania 1956 riadil sovietsku intervenciu v Maďarsku), v období jún 1961 – apríl 1962 veliteľ skupiny sovietskych vojsk v Nemecku. Nositeľ viacerých vojenských radov a vyznamenaní, autor pamätí Štyridsiaty piaty (Sorok piatyj, 1966) a Pamäti veliteľa frontu (Zapiski komandujuščego frontom, 1972).

Zverejnené 8. decembra 2020.

Konev, Ivan Stepanovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-19 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konev-ivan-stepanovic