konektory

Text hesla

konektory [lat.], spájacie výrazy — jaz. súhrnný názov prostriedkov, ktoré utvárajú nadväzovací vzťah v texte, a tým sa podieľajú na jeho výstavbe ako zmysluplného komunikačného celku. Zahŕňajú jazykové a nejazykové prostriedky.

K jazykovým konektorom patria prostriedky z lexikálnej a gramatickej roviny jazyka. Lexikálne prostriedky sú reprezentované rozličnými typmi opakovania, pričom výrazy sa opakujú doslovne alebo synonymami, antonymami, metaforami, opismi a pod. Gramatické prostriedky predstavujú morfologické (určité slovesné tvary, zámená, častice a pod.), ale aj syntaktické (kategória zhody pri slovesách a prídavných menách, elipsa) prvky. Jazykovými konektormi sa nadväzuje buď smerom dozadu (anaforicky), alebo dopredu (kataforicky), a to kontaktne (textová jednotka je v bezprostrednom styku s jednotkou, na ktorú nadväzuje) alebo dištantne (textová jednotka je vzdialená od jednotky, na ktorú nadväzuje). Nielen lexikálne, ale aj gramatické konektory sa uplatňujú ako opakovacie prostriedky, ktoré utvárajú koreferenčné vzťahy v texte (výraz aj jeho opakovanie rozličnými formami sa vzťahujú na ten istý objekt). Okrem opakovania sa nadväzuje aj navodením významového vzťahu pomocou pripájacích konektorov – častíc a pripájacích výrazov, najmä spojok. Týmito prostriedkami sa vyjadrujú sémanticko-syntaktické vzťahy v texte, ktoré sa vyskytujú aj vo vetnej syntaxi (odporovací, stupňovací, príčinný a podobný vzťah), ale aj vzťahy realizované len v nadvetných súvislostiach.

K nejazykovým konektorom patria obsahové a parajazykové konektory. Obsahové konektory (motív v umeleckom texte, téma výkladu alebo rozprávania a logické vzťahy medzi textovými jednotkami) zabezpečujú celistvosť textu. Parajazykové konektory zahŕňajú sprievodné javy jazykových výrazov vo funkcii nadväzujúcich prostriedkov (intonačné javy, rýmy, rytmické opakovanie, opakovanie zvukov a pod.). V ústnych textoch sa uplatňujú gestikulácia a mimika.

V širšom význame sa výraz konektor používa vtedy, keď sa pojem nadväzovanie neobmedzuje na vzťahy vnútri textu, t. j. pri opise a vysvetľovaní mimotextového (exoforického) nadväzovania alebo aj medzitextovej nadväznosti (→ intertextualita). Exoforické konektory (osobné a ukazovacie zámená, časové a priestorové príslovky a pod.) signalizujú vzťah textu k realite a situácii, do ktorej je konektor vsadený, intertextové konektory demonštrujú nadväznosť textu na iné texty.

Zverejnené 23. mája 2022.

Konektory [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konektory