konečná spotreba domácnosti

Text hesla

konečná spotreba domácnosti — v užšom význame hodnota statkov a služieb použitých na priame uspokojenie potrieb domácnosti. Jej súčasťou sú: 1. výdavky domácnosti na nákup tovarov dlhodobej (vybavenie domácnosti) i krátkodobej (potraviny, odevy a pod.) spotreby a služieb (bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť), 2. naturálna spotreba produktov domácnosťou, 3. nájomné. V širšom význame skutočná konečná spotreba domácnosti zahŕňajúca aj spotrebu tovarov a služieb financovanú neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam a verejnou správou (ide o nefinančné sociálne transfery domácnostiam na individuálnu spotrebu).

Konečná spotreba domácnosti je súčasťou celkového konečného dopytu, ktorý okrem nej zahŕňa aj investície (tvorbu hrubého kapitálu), výdavky verejného sektora na konečnú spotrebu a export. Predstavuje tak jednu zo zložiek hrubého domáceho produktu (HDP). Vývoj konečnej spotreby domácnosti a jej podielu na HDP závisí od štruktúry a tvorby peňažných príjmov domácností (disponibilného dôchodku), štruktúry ich peňažných výdavkov, cenového vývoja a vývoja sklonu k spotrebe a sklonu k úsporám domácností. Je ovplyvňovaná mnohými faktormi, ktoré predstavujú rôznorodú skupinu stimulov (zvyklosti, tradície, kultúra, ekonomické faktory). V podmienkach SR najvýraznejší vplyv na spotrebu väčšiny domácností majú ekonomické faktory a z nich najmä peňažné príjmy. Množstvo peňazí a z neho vyplývajúci prístup k tovarom a službám umožňuje domácnostiam saturovať svoje potreby, a tým dosahovať určitú životnú úroveň. Analýza spotreby domácností sa najčastejšie uskutočňuje prostredníctvom peňažných výdavkov, ktoré poukazujú na sociálno-ekonomickú situáciu jednotlivých domácností a z toho vyplývajúci mikroekonomický pohľad nielen na spotrebu ako celok, ale aj na jej štruktúru. Údaje o domácnostiach sa zostavujú na základe údajov maloobchodu, rodinných účtov a ďalších administratívnych a štatistických zdrojov. Celková spotreba domácností zo štatistického hľadiska sa môže odlišovať od výpočtov spotreby domácností realizovaných na základe rôznych prieskumov. Existujú tri príčiny týchto rozdielov: do súboru dopytovaných domácností nie sú zahrnuté domácnosti bez bytu alebo domácnosti žijúce v komunitách, niektoré zložky spotreby v realizovaných prieskumoch a štatistike sú definované odlišne (napr. prieskumy merajú len sumy vyplatené domácnosťami na ich zdravotnú starostlivosť, čo je skresľujúce vo vzťahu k výdavkom vynaloženým štátom). Nepresnosti vznikajúce pri štatistickom zisťovaní môžu byť zapríčinené nesprávnym uvedením výšky niektorých výdavkov, napr. výdavky na fajčenie a alkohol, ktoré sú podceňované.

V oblasti ekonomickej teórie existujú rôzne modely týkajúce sa spotreby domácnosti, napr. model Johna Maynarda Keynesa (založený na teórii absolútneho príjmu), modely príjmov a životného cyklu, model Roberta Ernsta Halla a pod. Odhady konečnej spotreby domácnosti slúžia na prognózy vývoja HDP.

Zverejnené 23. mája 2022.

Konečná spotreba domácnosti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konecna-spotreba-domacnosti