Konček, Mikuláš

Konček, Mikuláš, 12. 4. 1900 Petrohrad, Rusko – 16. 8. 1982 Bratislava — slovenský meteorológ a klimatológ. V rokoch 1917 – 19 študoval na univerzite v Petrohrade, 1921 – 25 na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1926 – 39 pôsobil v Štátnom meteorologickom ústave (1938 – 39 vedúci prognóznej služby) v Prahe. Od roku 1939 pôsobil na Slovensku, v roku 1939 bol spoluzakladateľom a do roku 1950 riaditeľom Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu (dnes SHMÚ), zároveň v rokoch 1939 – 41 prednášal meteorológiu a klimatológiu na SVŠT (dnes STU) a od roku 1940 aj na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V roku 1946 bol zakladateľom a v rokoch 1946 – 52 a 1967 – 70 riaditeľom Ústavu meteorológie a klimatológie (1957 – 67 Oddelenia meteorológie a klimatológie), zároveň v rokoch 1952 – 70 vedúcim Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodovedeckej fakulty UK (1948 – 50 dekan, 1951 – 54 prodekan fakulty). V rokoch 1947 – 50 pôsobil ako externý riaditeľ Štátneho meteorologického a geofyzikálneho observatória v Hurbanove, 1954 – 62 ako riaditeľ Geografického ústavu SAV, 1964 – 66 Ústavu meteorológie a klimatológie SAV; 1946 profesor, 1953 člen korešpondent SAV, 1956 DrSc., 1968 člen korešpondent ČSAV.

Zaslúžil sa o vedecký a inštitucionálny rozvoj meteorológie a klimatológie na Slovensku. Bol organizátorom meteorologickej služby na Slovensku. V roku 1958 navrhol index zavlaženia (→ Končekov vlahový index) ako nástroj metódy na vyjadrenie stupňa zavlaženia pôdy, ktorý sa stal základom na vymedzenie klimatických oblastí Slovenska (takto bol použitý aj v susedných štátoch). Bol spoluzakladateľom slovenskej školy dynamickej a synoptickej klimatológie, s českým meteorológom Františkom Reinom (*1929, †1981) navrhol (1959 – 62) osobitnú klasifikáciu dynamicko-klimatických typov. V spolupráci s rakúskymi odborníkmi štatisticky spracoval sekulárne zmeny 200-ročného teplotného radu Bratislavy, získané výsledky možno použiť pri dlhodobej prognóze počasia. Navrhol konštrukciu geligrafu (Končekov geligraf; československý patent, 1953). Založil tradíciu Medzinárodných konferencií karpatskej meteorológie (prvá 1959 v Smoleniciach).

Bol autorom a spoluautorom vyše 70 odborných a vedeckých článkov, vyše 150 vedecko-popularizačných článkov, odborných kníh, napr. Úvod do lekárskej klimatológie (1944), Teplotné pomery Bratislavy (1956), Sneh a snehová pokrývka na Slovensku (1964), Klíma Tatier (1974), Klíma a bioklíma Bratislavy (1979), štúdií, napr. Meteorologické podmienky katastrofálnej víchrice na Slovensku v jeseni roku 1941 (1944), ako aj kartografických diel Atlas podnebia ČSR (1958), Atlas ČSSR (1966) a Atlas Slovenskej socialistickej republiky (1980). Aktualizoval učebnicu synoptickej meteorológie Sergeja Petroviča Chromova (*1904, †1977) Vvedenie v sinoptičeskij analiz (1934) a preložil ju do češtiny (Úvod do synoptického rozboru počasí, 1937) a do nemčiny (1940), do slovenčiny preložil dielo Michaila Sergejeviča Averkijeva (*1884, †1974) Meteorologija (Meteorológia, 1954).

V rokoch 1959 – 70 pôsobil ako predseda a v roku 1975 ako čestný predseda Československej meteorologickej spoločnosti pri ČSAV, v rokoch 1961 – 74 ako predseda a od roku 1974 ako čestný predseda Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, v rokoch 1960 – 67 ako člen výkonného výboru Medzinárodnej asociácie meteorológie a fyziky atmosféry (dnes Medzinárodná asociácia meteorológie a atmosférických vied). Bol spoluzakladateľom (1947) a dlhoročným členom redakčnej rady časopisu Meteorologické zprávy, ako aj členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností a nositeľom viacerých vyznamenaní. Je podľa neho nazvaný asteroid č. 3003 (Konček).