komplexometria

komplexometria [lat. + gr.] — analytická metóda stanovenia látok pomocou (komplexotvorných) titrácií založených na komplexotvornej reakcii medzi iónom kovu a časticou obsahujúcou donorové atómy, pričom vzniká málo disociovaná koordinačná zlúčenina. Analytické využitie konkrétnej reakcie závisí od jednoznačnosti priebehu reakcie, rýchlosti dosahovania komplexotvornej rovnováhy, hodnoty podmienenej konštanty stability vznikajúceho komplexu a možnosti indikácie koncového bodu titrácie. Základom priameho stanovenia halogenidov, pseudohalogenidov a nepriameho stanovenia niektorých kovov (→ merkurimetria, → argentometria, Votočkova metóda, Liebigova-Denigèsova metóda) sú reakcie iónov kovov s jednodonorovými ligandmi. Najvýznamnejšie komplexometrické metódy sú založené na reakcii iónov kovov s viacdonorovými ligandmi za vzniku stabilných chelátových komplexov (→ chelatometria), pričom ako viacdonorové ligandy sa najviac používajú zlúčeniny obsahujúce dvojice glycínových jednotiek so spoločným atómom dusíka známe pod skratkami EDTA, CDTA, EGTA, DTPA, MEDTA a i. (→ chelatóny).