komorský gróf

komorský gróf, lat. comes camerae, comes urburae — nájomca banskej komory alebo mincovej komory, kráľovský úradník na čele banskej komory. Úrad komorského grófa bol v banských oblastiach na Slovensku zriadený v 1. polovici 14. stor. za vlády Karola I. Róberta najmä vo významných banských mestách (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Smolník). Zastávali ho súkromní nájomcovia z radov šľachty či mešťanov, ktorí si prenajímali niektorú banskú, no najmä mincovú komoru (v Kremnici v období stredoveku bola prenajímaná na jeden rok). Komorskí grófi mohli na území danej komory slobodne podnikať napr. s potravinami, s vínom alebo s vlastnými banskými dielami. V súdnej oblasti podliehali kompetencii taverníka a v najvyššej inštancii súdu panovníka. K povinnostiam komorského grófa v banskej komore patrilo napr. otváranie nových baní na území komory či dohľad nad výberom urbury (banskej dane), v mincovej komore zabezpečenie pravidelnej razby mincí.

V roku 1548 bola za vlády Ferdinanda I. dobudovaná erárna komorská banská správa, stredoslovenské banské mestá boli podriadené Dolnorakúskej komore, neskôr Dvorskej komore vo Viedni. Jednotná banská správa v Uhorsku bola zavedená v roku 1573 na základe banského poriadku cisára Maximiliána II. Bol zriadený Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici na čele s hlavným komorským grófom, ktorého vymenúval panovník. Hlavný komorský gróf (funkcia bola prvýkrát obsadená až 1598) stál na čele celého baníctva, hutníctva a mincovníctva v siedmich stredoslovenských banských mestách, podliehalo mu všetko, čo súviselo s baníctvom (napr. lesy). Boli mu podriadení komorskí podgrófi v Banskej Štiavnici a Kremnici i správca baní v Banskej Bystrici. Dohliadal aj na správu komorských panstiev a komorských majetkov.