komorový hrob

komorový hrob — druh hrobu z mladšej kamennej doby (neolitu), v ktorom je zosnulý (prípadne viacero zosnulých) pochovaný v uzatvorenom krytom priestore, hrobovej komore. Hrobová komora bola vybudovaná z dreva (mala kolovú alebo zrubovú konštrukciu) alebo z kameňa a následne prekrytá zemným alebo kamenným násypom (→ mohyla) alebo jedným či viacerými kamennými blokmi (→ dolmen), alebo bola vytesaná v prirodzenom skalnom masíve. Prístup do nej mohol byť priamy alebo sa vstupovalo chodbou (→ chodbový hrob). Komorové hroby sa budovali od praveku v rozličných kultúrach a zväčša poukazovali na vysoký spoločenský status zosnulého.

Komorové hroby z obdobia neolitu v západnej a strednej Európe sa súhrne označujú ako megalitické hroby. Prostredníctvom kultúry zvoncovitých pohárov sa rozšírili až do južnej Európy. Osobitný typ komorových hrobov sa vyskytuje v egejskej kultúre, napr. mykénske komorové hroby predstavujúce pravouhlé komory vytesané v kameni alebo v tvrdej zemi, väčšinou zakryté plochou strechou a prístupné cez otvorený koridor (dromos). Na označenie komorového hrobu sa niekedy používa aj termín hypogeum, ktorého význam je však širší.