komeniológia

Text hesla

komeniológia [vl. m. + gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom života a diela J. A. Komenského, jeho verejným pôsobením a prínosom do svet. kultúry. Zameriava sa na vyhľadávanie, spracúvanie a vydávanie prameňov súvisiacich s J. A. Komenským, na edície, preklady a interpretácie jeho spisov, na bádanie o jeho vzťahu k rôznym krajinám, ku konfesiám a k filozofickým smerom, ako aj na štúdium jeho duchovného odkazu. Vznikol v 2. pol. 19. stor., keď sa sformoval na interdisciplinárny vedný odbor súvisiaci s históriou, pedagogikou, filozofiou, teológiou, filológiou, literárnou vedou, jazykovedou, hymnológiou, kartografiou a s ďalšími vedami.

— Po bitke na Bielej hore (1620) boli českí protestanti prenasledovaní a Komenského spisy v 30. rokoch 17. stor. vychádzali na Slovensku (tlačiarne v Bardejove a Levoči) a v Poľsku (Lešno). V Čechách na začiatku českého národného obrodenia bol Komenský vnímaný najmä ako český spisovateľ a vlastenec, neskôr začali vychádzať aj jeho spisy. K prvým českým komeniologickým dielam patria štúdie F. Palackého Život Jana Amose Komenského (1829) a Poznamenání všech spisů J. A. Komenského (1829). Okrem obľúbených učebníc Janua linguarum reserata a Orbis sensualium pictus sporadicky vychádzali aj jeho ďalšie pedagogické spisy. R. 1848 vyšli v Čechách diela Labyrint světa a ráj srdce a Kšaft umírající matky Jednoty bratrské, 1849 Jana Amosa Komenského Didaktika a 1858 Informatorium školy mateřské (posledné dve zásluhou J. E. Purkyňu, ktorý objavil ich rukopisy v Lešne). V 2. pol. 19. stor. vyšli ďalšie odborné štúdie a edície Komenského diel, ktoré vydali českí vlasteneckí učitelia a bádatelia František Jan Zoubek (*1832, †1890; Život Jana Amose Komenského, 1871), Josef Šmaha (*1843, †1922; z latinčiny preložil dielo Didactica magna – Jana Amose Komenského Didaktika Veliká, 1883), Jan Nepomuk Kapras (*1847, †1931) a Josef Klika (*1857, †1906; Život a práce Komenského, 1892). O popularizáciu Komenského myšlienok a začlenenie jeho osobnosti do národného historického kontextu sa zaslúžili učiteľské spolky, ktoré 1888 iniciovali vznik prvého Muzea Komenského v Přerove (zakladateľom bol učiteľ a bádateľ František Slaměník, *1845, †1919).

Nové impulzy v rozvoji komeniológie v Čechách i v zahraničí priniesli prípravy osláv 300. výročia narodenia Komenského (1892). Na podnet českých učiteľov bolo v Prahe 1892 založené Komenského múzeum (od 2011 Národní pedagogické muzeum a knihovna J. A. Komenského), v Lipsku založil archivár Ludwig Keller (*1849, †1918) Komenského spoločnosť (Comenius-Gesellschaft, 1891), ktorá 1892 – 1934 (do svojho zrušenia) vydávala časopis Monatshefte der Comenius-Gesellschaft, a v Naardene 1892 vznikol spolok Comenius Museum Naarden (od 1937 Museum Mausoleum Comenius Naarden).

Za zakladateľa modernej československej komeniológie je považovaný J. Kvačala, ktorý výsledky svojej systematickej bádateľskej práce, ako aj rozsiahlu bibliografiu Komenského spisov publikoval vo viacerých monografiách, spisoch a edíciách. Kvačalovo vrcholné dielo Ján Amos Komenský. Jeho život a jeho spisy (Johann Amos Comenius. Sein Leben und seine Schriften, 1892) vzbudilo ohlas svet. odbornej verejnosti. K jeho významným prácam patrí aj dielo Komenský. Jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej (1914) a dva zväzky Komenského korešpondencie (1897, 1902). V spolupráci s inštitúciou Ústřední spolek jednot učitelských na Moravě vydal Veškeré spisy J. A. Komenského (1910 – 29), ktoré vyšli v 8 tematicky zameraných a vedecky štruktúrovaných zväzkoch (reedícia 4. zv. vyšla 1938). R. 1910 – 30 bol hlavným redaktorom, prispievateľom a vydavateľom časopisu Archiv pro bádání o životě a spisech J. A. Komenského (od 1969 vychádza pod názvom Acta Comeniana). K jeho spolupracovníkom patrili napr. učiteľ a kustód přerovského múzea Josef Krumpholc (*1870, †1950), Stanislav Souček (*1870, †1935) a Josef Úlehla (*1852, †1933). V 20. – 30. rokoch 20. stor. obohatili komeniológiu dôležité vedecké objavy, napr. 1928 – 29 lekár a antropológ J. Matiegka skúmal Komenského pozostatky objavené v Naardene, 1931 S. Souček objavil v knižnici v Leningrade (dnes Petrohrad) tzv. Leningradský rukopis (rukopisný zborník 8 menších, dovtedy neznámych latinských a českých spisov J. A. Komenského) a 1935 D. I. Čyževskyj v Halle rukopis celého súboru De rerum humanarum emendatione consultatio catholica (Obecná porada o nápravě věcí lidských, dovtedy boli známe iba prvé dve časti Panegersia a Panaugia a ukážky z niektorých ďalších častí). Boli vydávané aj syntetické monografie (Jan Václav Novák, *1853, †1920, spísal Komenského životopis, ktorý po jeho smrti dokončil J. Hendrich) i popularizačné práce (Jiří Václav Klíma, *1874, †1948).

V 50. rokoch 20. stor. sa komeniológia v Československu rozvíjala dvoma smermi. Prvý smer, podporovaný komunistickým režimom, bol ideologicky tendenčný a potláčal kresťanské aspekty Komenského diela, následkom čoho bola interpretácia jeho pedagogických a filozofických myšlienok vytrhnutá z kontextu. Druhý smer bol reprezentovaný J. Patočkom, ktorý Komenského a jeho dielo ponímal celostne a za jednu z najdôležitejších úloh komeniológie stanovil kritickú, vnútorne ucelenú a adekvátnu interpretáciu Komenského diela z hľadiska dobových súvislostí. Komenského považoval za celostného mysliteľa a za prvého systematika a filozofa výchovy. Vyzdvihol jeho chápanie sveta, ktoré kládlo dôraz na výchovu a vzdelávanie, čím sa odlíšil od kartezianizmu a jeho mechanistického pohľadu na svet. Patočkove štúdie však vyšli až po zmene spoločensko-politickej situácie (Komeniologické studie I – III, 1997, 1998, 2003).

R. 1956 – 57 v rámci príprav osláv 300. výročia vydania diela Opera didactica omnia (1657) bola v múzeu v Uherskom Brode (od 1945 Muzeum J. A. Komenského) vytvorená komisia zameraná na štúdium dokumentov a archívov o Komenského živote a diele, neskôr pretransformovaná na Komeniologické dokumentačné stredisko (1965 prevzalo jeho funkciu múzeum). Jedným z medzníkov vo vývoji komeniológie bolo rozhodnutie československej vlády (1956) vydať kritickú edíciu celého Komenského diela. R. 1958 bolo zriadené komeniologické pracovisko pri Československej akadémii vied (ČSAV; 1970 prešlo pod Pedagogický ústav J. A. Komenského), ktoré 1958 – 78 vydalo 8 zväzkov českých prekladov v edícii Vybrané spisy J. A. Komenského a 1969 prvý zväzok edície Dílo Jana Amose Komenského/Johannis Amos Comenii opera omnia (do 2014 vyšlo 18 zväzkov z plánovaných 40). R. 1957 zorganizovala ČSAV v Prahe 1. medzinárodnú komeniologickú konferenciu s podporou UNESCO, 1968 a 1969 Pavel Floss (*1940) zorganizoval ďalšie medzinárodné konferencie v Přerove, neskôr bola tradícia medzinárodných komeniologických kolokvií prenesená do múzea v Uherskom Brode, ktoré 1971 začalo vydávať časopis Studia Comeniana et historica (vychádza dodnes). V tomto období publikovali komeniologické práce J. B. Čapek, Antonín Škarka (*1906, †1972), Vlasta Tatjana Miškovská-Kozáková (*1908, †1980), Julie Nováková (*1909, †1991), Jaromír Červenka (*1903, †1988), Josef Polišenský (*1915, †2001), J. Popelová-Otáhalová (*1904, †1985) a Milada Blekastadová (Blekastad, *1917, †2003). Bibliografický súpis Komenského diel vydali Josef Brambora (*1904, †1980; Knižní dílo Jana Amose Komenského, 1954), Mirjam Bohatcová (*1919, †2007; Jan Amos Komenský. Soupis rukopisů, 1957) a Emma Urbánková (*1909, †1992; Soupis děl J. A. Komenského v československých knihovnách, archivech a muzeích, 1959), 1966 vyšli 2 zväzky Komenského filozofického diela De rerum humanarum emendatione consultatio catholica v latinskom origináli, podľa ktorého bol 1992 realizovaný český preklad.

V poslednej štvrtine 20. stor. sa komeniológia stala vedným odborom multidisciplinárneho charakteru. R. 1990 vzniklo vo Filozofickom ústave Akademie věd ČR Oddelenie pre komeniológiu a intelektuálne dejiny raného novoveku, ktoré prevzalo prípravu kritickej edície Johannis Amos Comenii opera omnia/Dílo Jana Amose Komenského (DJAK), zaoberá sa Komenského dielom a životom v kontexte európskych filozofických a kultúrnych prúdov a vydáva komeniologické diela J. Patočku i časopis Acta Comeniana. Od 2009 spolupracuje s Oxfordskou univerzitou na medzinárodnom projekte Cultures of Knowledge s cieľom vytvoriť databázu korešpondencie J. A. Komenského a ďalších učencov raného novoveku. R. 2014 vydalo pod vedením Lenky Řezníkovej (*1970) monografiu Figurace paměti, J. A. Komenský v kulturách vzpomínání 19. a 20. století. K najvýznamnejším českým komeniológom pôsobiacim koncom 20. a zač. 21. stor. patria Dagmar Čapková (*1925, †2016; Myslitelsko-vychovatelský odkaz Jana Amose Komenského, 1987), Jaroslava Pešková (*1929, †2006), Marta Bečková (*1930), Jan Kumpera (*1946; Komenského Vlastní životopis. Autobiografie Komenského pro období 1628 – 1658, 2017), Vladimír Urbánek (*1963), Martin Steiner (*1946), Jiří Beneš (*1950), Markéta Klosová (*1958; Divadelní svět J. A. Komenského, 2016), Věra Schifferová (*1959), Tomáš Havelka (*1967), P. Floss (Od divadla věcí k dramatu člověka, 1970; Labyrint srdce a ráj světa, 1992; Poselství J. A. Komenského současné Evropě, 2005), Markéta Pánková (*1954; Jan Amos Komenský v českém a světovém výtvarném umění, 2017) a i. Českých komeniológov a odborníkov v blízkych odboroch združuje Unie Comenius založená 1990 v Prahe.

— Na Slovensku vzrastal záujem o Komenského dielo už od 17. stor., obľúbenosť jeho učebníc Janua linguarum reserata a Vestibulum je napr. doložená v knihe J. Rezika a Samuela Matthaeidesa (†1729) Gymnaziológia (18. stor., vydaná 1971). R. 1685 vyšla v brewerovskej tlačiarni v Levoči zásluhou D. Sinapia-Horčičku a J. Bubenku učebnica Orbis sensualium pictus quadrilinguis (aj Orbis pictus, Svet vnímateľný obrazmi v štyroch jazykoch) v latinčine, nemčine, maďarčine a češtine. O dielo Panaugia (1662) a učebnicu fyziky Physicae synopsis (1633) sa pri zostavovaní svojich prác Brána prírody (Ostum vel atrium naturae, 1662) a Svetlo myslenia (Lux mentium, 1663) opieral aj evanjelický kňaz J. Bayer. V 18. stor. nadväzovali na Komenského zásadu názornosti Gabriel Balašovic (aj Balašovič, †1754), Gregor Fabri (*1718, †1779), A. F. Kollár, M. Bel, D. Lehocký, J. Ribay a S. Tešedík, ktorý 1791 vydal Komenského potocké spisy Oratio de cultura ingeniorum (1650) s výňatkom zo spisu Fortius redivivus (1652). Komenského pedagogické dielo šírili aj A. P. Záturecký, Juraj Chorvát (*1862, †1934), J. Zigmundík, Ľ. V. Rizner a K. Salva (1892 preložil a vo vlastnom náklade vydal Informatórium školy materskej) i český profesor J. Hendrich pôsobiaci na UK v Bratislave.

Slovenská komeniológia po 2. svet. vojne nadviazala na významné komeniologické práce J. Kvačalu, pestovala sa najmä na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty UK, na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a od 1964 aj v Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV. Slovenskí komeniológovia sa zaoberali vydávaním Komenského diela, analýzou jeho pedagogických názorov a propagáciou jeho odkazu. K prvým spisom vydaným v slovenčine po 2. svet. vojne patria Labyrint sveta a raj srdca (1952) a Veľká didaktika (1954), neskôr vyšli Komenského Vybrané spisy II – IV (1956 – 59), Orbis sensualium pictus quadrilinguis (1958; fotolitografická pretlač diela vydaného 1685 v Levoči), Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Vševýchova (1959) a Informatórium školy materskej (1965 a 1970).

Životom a pôsobením Komenského na Slovensku sa zaoberali František Karšai (*1918, †1975; Stúpenci J. A. Komenského v politických a školských dejinách Prešova, 1965; Ján Amos Komenský a Slovensko, 1970), J. Čaplovič (*1904, †1976), J. Čečetka, A. Čuma, Ľ. Bakoš, F. Kalesný, O. Pavlík, J. Mátej, Vladislav Ružička (*1894, †1973), J. Schubert, P. Vajcik , Ján Mikleš (*1911, †1997) a i. V 70. rokoch 20. stor. a 1980 sa uskutočnili 4 komeniologické konferencie v Prešove. Začiatkom 90. rokov 20. stor. boli na Slovensku vydané viaceré Komenského diela (Veľká didaktika. Didactica magna, 1991; Informatórium školy materskej, 1991; Predpisy pre dobre organizovanú školu, 1991; Vševýchova. Pampaedia, 1992; Výber z potockých spisov a rečí Jana Amosa Komenského, 1992; Šťastie národa. Gentis felicitas, 1992) a 1992 UK v Bratislave zorganizovala centrálne oslavy 400. výročia narodenia J. A. Komenského, ktorých súčasťou bola medzinárodná konferencia; podobné podujatia sa konali aj 1998 a 2000. K významným súčasným slovenským komeniológom patria I. Kišš, Libor Bernát (*1958), V. Žbirková, J. Pšenák a i.

— Od 70. rokov 20. stor. sa komeniológia rozvíja aj na viacerých zahraničných odborných pracoviskách. R. 1970 založil Klaus Schaller (*1925, †2015) v Pedagogickom inštitúte Ruhrskej univerzity (Insitut für Pädagogik der Ruhr-Universität) v Bochume Výskumné centrum pre komeniológiu (Comeniusforschungstelle), na ktorého činnosť nadviazalo Výskumné centrum pre interkultúrnu filozofiu a komeniológiu (Forschungstelle für interkulturelle Philosophie und Comeniusforschung) pri univerzite v Bambergu (Erwin Schadel, *1946). Edíciu Komenského diel v maďarčine (Bibliotheca Comeniana) vydáva Maďarská Komenského spoločnosť (Magyar Comenius Társaság) založená 1986 v Sárospataku. Na podnet Wernera Korthaaseho (*1937, †2008) vznikla 1992 v Berlíne Nemecká Komenského spoločnosť (Deutsche Comenius Gesellschaft), ktorá od 1993 vydáva časopis (ročenku) Comenius-Jahrbuch. V Kanade 1993 – 2002 vychádzal časopis Coménius – Bulletin de la Société canadienne d’études coméniennes (Jean-Antoine Caravolas, *1927). V Japonsku vychádza od 1992 Japanese Journal of Comenius (Teruo Fudžita, *1941, †2004). R. 2002 vznikla v Soule Korejsko-česká společnost J. A. Komenského (Sook Jong Lee, *1945, †2009) a 2003 na Stuttgartskej univerzite (Joachim Bahlcke, *1963) Jablonského výskumné centrum (Jablonski-Forschungsstelle). V Poľsku sa v meste Siedlce pravidelne organizujú komeniologické konferencie, ktorých výsledky sa od 2007 publikujú v zborníkoch Studia Comeniana Sedlcensia. Viacero komeniológov pôsobí v ďalších svet. vedeckých a dokumentačných centrách.

Text hesla

komeniológia [vl. m. + gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom života a diela J. A. Komenského, jeho verejným pôsobením a prínosom do svet. kultúry. Zameriava sa na vyhľadávanie, spracúvanie a vydávanie prameňov súvisiacich s J. A. Komenským, na edície, preklady a interpretácie jeho spisov, na bádanie o jeho vzťahu k rôznym krajinám, ku konfesiám a k filozofickým smerom, ako aj na štúdium jeho duchovného odkazu. Vznikol v 2. pol. 19. stor., keď sa sformoval na interdisciplinárny vedný odbor súvisiaci s históriou, pedagogikou, filozofiou, teológiou, filológiou, literárnou vedou, jazykovedou, hymnológiou, kartografiou a s ďalšími vedami.

— Po bitke na Bielej hore (1620) boli českí protestanti prenasledovaní a Komenského spisy v 30. rokoch 17. stor. vychádzali na Slovensku (tlačiarne v Bardejove a Levoči) a v Poľsku (Lešno). V Čechách na začiatku českého národného obrodenia bol Komenský vnímaný najmä ako český spisovateľ a vlastenec, neskôr začali vychádzať aj jeho spisy. K prvým českým komeniologickým dielam patria štúdie F. Palackého Život Jana Amose Komenského (1829) a Poznamenání všech spisů J. A. Komenského (1829). Okrem obľúbených učebníc Janua linguarum reserata a Orbis sensualium pictus sporadicky vychádzali aj jeho ďalšie pedagogické spisy. R. 1848 vyšli v Čechách diela Labyrint světa a ráj srdce a Kšaft umírající matky Jednoty bratrské, 1849 Jana Amosa Komenského Didaktika a 1858 Informatorium školy mateřské (posledné dve zásluhou J. E. Purkyňu, ktorý objavil ich rukopisy v Lešne). V 2. pol. 19. stor. vyšli ďalšie odborné štúdie a edície Komenského diel, ktoré vydali českí vlasteneckí učitelia a bádatelia František Jan Zoubek (*1832, †1890; Život Jana Amose Komenského, 1871), Josef Šmaha (*1843, †1922; z latinčiny preložil dielo Didactica magna – Jana Amose Komenského Didaktika Veliká, 1883), Jan Nepomuk Kapras (*1847, †1931) a Josef Klika (*1857, †1906; Život a práce Komenského, 1892). O popularizáciu Komenského myšlienok a začlenenie jeho osobnosti do národného historického kontextu sa zaslúžili učiteľské spolky, ktoré 1888 iniciovali vznik prvého Muzea Komenského v Přerove (zakladateľom bol učiteľ a bádateľ František Slaměník, *1845, †1919).

Nové impulzy v rozvoji komeniológie v Čechách i v zahraničí priniesli prípravy osláv 300. výročia narodenia Komenského (1892). Na podnet českých učiteľov bolo v Prahe 1892 založené Komenského múzeum (od 2011 Národní pedagogické muzeum a knihovna J. A. Komenského), v Lipsku založil archivár Ludwig Keller (*1849, †1918) Komenského spoločnosť (Comenius-Gesellschaft, 1891), ktorá 1892 – 1934 (do svojho zrušenia) vydávala časopis Monatshefte der Comenius-Gesellschaft, a v Naardene 1892 vznikol spolok Comenius Museum Naarden (od 1937 Museum Mausoleum Comenius Naarden).

Za zakladateľa modernej československej komeniológie je považovaný J. Kvačala, ktorý výsledky svojej systematickej bádateľskej práce, ako aj rozsiahlu bibliografiu Komenského spisov publikoval vo viacerých monografiách, spisoch a edíciách. Kvačalovo vrcholné dielo Ján Amos Komenský. Jeho život a jeho spisy (Johann Amos Comenius. Sein Leben und seine Schriften, 1892) vzbudilo ohlas svet. odbornej verejnosti. K jeho významným prácam patrí aj dielo Komenský. Jeho osobnosť a jeho sústava vedy pedagogickej (1914) a dva zväzky Komenského korešpondencie (1897, 1902). V spolupráci s inštitúciou Ústřední spolek jednot učitelských na Moravě vydal Veškeré spisy J. A. Komenského (1910 – 29), ktoré vyšli v 8 tematicky zameraných a vedecky štruktúrovaných zväzkoch (reedícia 4. zv. vyšla 1938). R. 1910 – 30 bol hlavným redaktorom, prispievateľom a vydavateľom časopisu Archiv pro bádání o životě a spisech J. A. Komenského (od 1969 vychádza pod názvom Acta Comeniana). K jeho spolupracovníkom patrili napr. učiteľ a kustód přerovského múzea Josef Krumpholc (*1870, †1950), Stanislav Souček (*1870, †1935) a Josef Úlehla (*1852, †1933). V 20. – 30. rokoch 20. stor. obohatili komeniológiu dôležité vedecké objavy, napr. 1928 – 29 lekár a antropológ J. Matiegka skúmal Komenského pozostatky objavené v Naardene, 1931 S. Souček objavil v knižnici v Leningrade (dnes Petrohrad) tzv. Leningradský rukopis (rukopisný zborník 8 menších, dovtedy neznámych latinských a českých spisov J. A. Komenského) a 1935 D. I. Čyževskyj v Halle rukopis celého súboru De rerum humanarum emendatione consultatio catholica (Obecná porada o nápravě věcí lidských, dovtedy boli známe iba prvé dve časti Panegersia a Panaugia a ukážky z niektorých ďalších častí). Boli vydávané aj syntetické monografie (Jan Václav Novák, *1853, †1920, spísal Komenského životopis, ktorý po jeho smrti dokončil J. Hendrich) i popularizačné práce (Jiří Václav Klíma, *1874, †1948).

V 50. rokoch 20. stor. sa komeniológia v Československu rozvíjala dvoma smermi. Prvý smer, podporovaný komunistickým režimom, bol ideologicky tendenčný a potláčal kresťanské aspekty Komenského diela, následkom čoho bola interpretácia jeho pedagogických a filozofických myšlienok vytrhnutá z kontextu. Druhý smer bol reprezentovaný J. Patočkom, ktorý Komenského a jeho dielo ponímal celostne a za jednu z najdôležitejších úloh komeniológie stanovil kritickú, vnútorne ucelenú a adekvátnu interpretáciu Komenského diela z hľadiska dobových súvislostí. Komenského považoval za celostného mysliteľa a za prvého systematika a filozofa výchovy. Vyzdvihol jeho chápanie sveta, ktoré kládlo dôraz na výchovu a vzdelávanie, čím sa odlíšil od kartezianizmu a jeho mechanistického pohľadu na svet. Patočkove štúdie však vyšli až po zmene spoločensko-politickej situácie (Komeniologické studie I – III, 1997, 1998, 2003).

R. 1956 – 57 v rámci príprav osláv 300. výročia vydania diela Opera didactica omnia (1657) bola v múzeu v Uherskom Brode (od 1945 Muzeum J. A. Komenského) vytvorená komisia zameraná na štúdium dokumentov a archívov o Komenského živote a diele, neskôr pretransformovaná na Komeniologické dokumentačné stredisko (1965 prevzalo jeho funkciu múzeum). Jedným z medzníkov vo vývoji komeniológie bolo rozhodnutie československej vlády (1956) vydať kritickú edíciu celého Komenského diela. R. 1958 bolo zriadené komeniologické pracovisko pri Československej akadémii vied (ČSAV; 1970 prešlo pod Pedagogický ústav J. A. Komenského), ktoré 1958 – 78 vydalo 8 zväzkov českých prekladov v edícii Vybrané spisy J. A. Komenského a 1969 prvý zväzok edície Dílo Jana Amose Komenského/Johannis Amos Comenii opera omnia (do 2014 vyšlo 18 zväzkov z plánovaných 40). R. 1957 zorganizovala ČSAV v Prahe 1. medzinárodnú komeniologickú konferenciu s podporou UNESCO, 1968 a 1969 Pavel Floss (*1940) zorganizoval ďalšie medzinárodné konferencie v Přerove, neskôr bola tradícia medzinárodných komeniologických kolokvií prenesená do múzea v Uherskom Brode, ktoré 1971 začalo vydávať časopis Studia Comeniana et historica (vychádza dodnes). V tomto období publikovali komeniologické práce J. B. Čapek, Antonín Škarka (*1906, †1972), Vlasta Tatjana Miškovská-Kozáková (*1908, †1980), Julie Nováková (*1909, †1991), Jaromír Červenka (*1903, †1988), Josef Polišenský (*1915, †2001), J. Popelová-Otáhalová (*1904, †1985) a Milada Blekastadová (Blekastad, *1917, †2003). Bibliografický súpis Komenského diel vydali Josef Brambora (*1904, †1980; Knižní dílo Jana Amose Komenského, 1954), Mirjam Bohatcová (*1919, †2007; Jan Amos Komenský. Soupis rukopisů, 1957) a Emma Urbánková (*1909, †1992; Soupis děl J. A. Komenského v československých knihovnách, archivech a muzeích, 1959), 1966 vyšli 2 zväzky Komenského filozofického diela De rerum humanarum emendatione consultatio catholica v latinskom origináli, podľa ktorého bol 1992 realizovaný český preklad.

V poslednej štvrtine 20. stor. sa komeniológia stala vedným odborom multidisciplinárneho charakteru. R. 1990 vzniklo vo Filozofickom ústave Akademie věd ČR Oddelenie pre komeniológiu a intelektuálne dejiny raného novoveku, ktoré prevzalo prípravu kritickej edície Johannis Amos Comenii opera omnia/Dílo Jana Amose Komenského (DJAK), zaoberá sa Komenského dielom a životom v kontexte európskych filozofických a kultúrnych prúdov a vydáva komeniologické diela J. Patočku i časopis Acta Comeniana. Od 2009 spolupracuje s Oxfordskou univerzitou na medzinárodnom projekte Cultures of Knowledge s cieľom vytvoriť databázu korešpondencie J. A. Komenského a ďalších učencov raného novoveku. R. 2014 vydalo pod vedením Lenky Řezníkovej (*1970) monografiu Figurace paměti, J. A. Komenský v kulturách vzpomínání 19. a 20. století. K najvýznamnejším českým komeniológom pôsobiacim koncom 20. a zač. 21. stor. patria Dagmar Čapková (*1925, †2016; Myslitelsko-vychovatelský odkaz Jana Amose Komenského, 1987), Jaroslava Pešková (*1929, †2006), Marta Bečková (*1930), Jan Kumpera (*1946; Komenského Vlastní životopis. Autobiografie Komenského pro období 1628 – 1658, 2017), Vladimír Urbánek (*1963), Martin Steiner (*1946), Jiří Beneš (*1950), Markéta Klosová (*1958; Divadelní svět J. A. Komenského, 2016), Věra Schifferová (*1959), Tomáš Havelka (*1967), P. Floss (Od divadla věcí k dramatu člověka, 1970; Labyrint srdce a ráj světa, 1992; Poselství J. A. Komenského současné Evropě, 2005), Markéta Pánková (*1954; Jan Amos Komenský v českém a světovém výtvarném umění, 2017) a i. Českých komeniológov a odborníkov v blízkych odboroch združuje Unie Comenius založená 1990 v Prahe.

— Na Slovensku vzrastal záujem o Komenského dielo už od 17. stor., obľúbenosť jeho učebníc Janua linguarum reserata a Vestibulum je napr. doložená v knihe J. Rezika a Samuela Matthaeidesa (†1729) Gymnaziológia (18. stor., vydaná 1971). R. 1685 vyšla v brewerovskej tlačiarni v Levoči zásluhou D. Sinapia-Horčičku a J. Bubenku učebnica Orbis sensualium pictus quadrilinguis (aj Orbis pictus, Svet vnímateľný obrazmi v štyroch jazykoch) v latinčine, nemčine, maďarčine a češtine. O dielo Panaugia (1662) a učebnicu fyziky Physicae synopsis (1633) sa pri zostavovaní svojich prác Brána prírody (Ostum vel atrium naturae, 1662) a Svetlo myslenia (Lux mentium, 1663) opieral aj evanjelický kňaz J. Bayer. V 18. stor. nadväzovali na Komenského zásadu názornosti Gabriel Balašovic (aj Balašovič, †1754), Gregor Fabri (*1718, †1779), A. F. Kollár, M. Bel, D. Lehocký, J. Ribay a S. Tešedík, ktorý 1791 vydal Komenského potocké spisy Oratio de cultura ingeniorum (1650) s výňatkom zo spisu Fortius redivivus (1652). Komenského pedagogické dielo šírili aj A. P. Záturecký, Juraj Chorvát (*1862, †1934), J. Zigmundík, Ľ. V. Rizner a K. Salva (1892 preložil a vo vlastnom náklade vydal Informatórium školy materskej) i český profesor J. Hendrich pôsobiaci na UK v Bratislave.

Slovenská komeniológia po 2. svet. vojne nadviazala na významné komeniologické práce J. Kvačalu, pestovala sa najmä na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty UK, na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a od 1964 aj v Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV. Slovenskí komeniológovia sa zaoberali vydávaním Komenského diela, analýzou jeho pedagogických názorov a propagáciou jeho odkazu. K prvým spisom vydaným v slovenčine po 2. svet. vojne patria Labyrint sveta a raj srdca (1952) a Veľká didaktika (1954), neskôr vyšli Komenského Vybrané spisy II – IV (1956 – 59), Orbis sensualium pictus quadrilinguis (1958; fotolitografická pretlač diela vydaného 1685 v Levoči), Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Vševýchova (1959) a Informatórium školy materskej (1965 a 1970).

Životom a pôsobením Komenského na Slovensku sa zaoberali František Karšai (*1918, †1975; Stúpenci J. A. Komenského v politických a školských dejinách Prešova, 1965; Ján Amos Komenský a Slovensko, 1970), J. Čaplovič (*1904, †1976), J. Čečetka, A. Čuma, Ľ. Bakoš, F. Kalesný, O. Pavlík, J. Mátej, Vladislav Ružička (*1894, †1973), J. Schubert, P. Vajcik , Ján Mikleš (*1911, †1997) a i. V 70. rokoch 20. stor. a 1980 sa uskutočnili 4 komeniologické konferencie v Prešove. Začiatkom 90. rokov 20. stor. boli na Slovensku vydané viaceré Komenského diela (Veľká didaktika. Didactica magna, 1991; Informatórium školy materskej, 1991; Predpisy pre dobre organizovanú školu, 1991; Vševýchova. Pampaedia, 1992; Výber z potockých spisov a rečí Jana Amosa Komenského, 1992; Šťastie národa. Gentis felicitas, 1992) a 1992 UK v Bratislave zorganizovala centrálne oslavy 400. výročia narodenia J. A. Komenského, ktorých súčasťou bola medzinárodná konferencia; podobné podujatia sa konali aj 1998 a 2000. K významným súčasným slovenským komeniológom patria I. Kišš, Libor Bernát (*1958), V. Žbirková, J. Pšenák a i.

— Od 70. rokov 20. stor. sa komeniológia rozvíja aj na viacerých zahraničných odborných pracoviskách. R. 1970 založil Klaus Schaller (*1925, †2015) v Pedagogickom inštitúte Ruhrskej univerzity (Insitut für Pädagogik der Ruhr-Universität) v Bochume Výskumné centrum pre komeniológiu (Comeniusforschungstelle), na ktorého činnosť nadviazalo Výskumné centrum pre interkultúrnu filozofiu a komeniológiu (Forschungstelle für interkulturelle Philosophie und Comeniusforschung) pri univerzite v Bambergu (Erwin Schadel, *1946). Edíciu Komenského diel v maďarčine (Bibliotheca Comeniana) vydáva Maďarská Komenského spoločnosť (Magyar Comenius Társaság) založená 1986 v Sárospataku. Na podnet Wernera Korthaaseho (*1937, †2008) vznikla 1992 v Berlíne Nemecká Komenského spoločnosť (Deutsche Comenius Gesellschaft), ktorá od 1993 vydáva časopis (ročenku) Comenius-Jahrbuch. V Kanade 1993 – 2002 vychádzal časopis Coménius – Bulletin de la Société canadienne d’études coméniennes (Jean-Antoine Caravolas, *1927). V Japonsku vychádza od 1992 Japanese Journal of Comenius (Teruo Fudžita, *1941, †2004). R. 2002 vznikla v Soule Korejsko-česká společnost J. A. Komenského (Sook Jong Lee, *1945, †2009) a 2003 na Stuttgartskej univerzite (Joachim Bahlcke, *1963) Jablonského výskumné centrum (Jablonski-Forschungsstelle). V Poľsku sa v meste Siedlce pravidelne organizujú komeniologické konferencie, ktorých výsledky sa od 2007 publikujú v zborníkoch Studia Comeniana Sedlcensia. Viacero komeniológov pôsobí v ďalších svet. vedeckých a dokumentačných centrách.

Zverejnené 28. októbra 2018.

citácia

Komeniológia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/komeniologia