kombinátor

kombinátor [lat.], kompaktor — poľnohosp., stroj. druh kombinovaného stroja na obrábanie pôdy bez obracania brázdového odvalu. Je zložený z dvoch alebo z viacerých vzájomne pevne spojených pracovných ústrojenstiev, ktoré vykonávajú súčasne dve alebo viac operácií (napr. kyprenie, drobenie, miešanie pôdy a pozberových zvyškov a technologické utláčanie vybraných hĺbkových horizontov pôdy). Kombinátory sa používajú na predsejbové obrábanie vrchných vrstiev pôdy, niekedy aj na zapravenie priemyselných hnojív a pesticídov do pôdy alebo na odstraňovanie burín či zle vzídeného porastu. Klasický, traktorom ťahaný kombinátor (s pasívnymi pracovnými ústrojenstvami) sa skladá z dvoch častí umiestnených na spoločnom ráme. V prednej časti je kyprič (najčastejšie s jednostrannými alebo so šípovitými radličkami) alebo brána (najmä radličková), v zadnej časti sú rôzne súpravy valcov (najčastejšie sa používajú jednoduché valce s necelistvým plášťom). Pri moderných kombinátoroch sa používajú aj ďalšie pracovné ústrojenstvá, napr. smyky a kypriče stôp. Na ťažšie spracovateľných pôdach je vhodné použiť kombinátory s aktívnymi pracovnými ústrojenstvami, ktorých pohon je odvodený od vývodového hriadeľa traktora. Najčastejšie ide o kombináciu krúživých brán a kývavých brán so zubovým valcom s rôznym priemerom. Využívanie kombinátorov umožňuje uskutočniť predsejbovú prípravu pôdy v určenom čase a dodržať tak agrotechnický termín následnej pracovnej operácie, napr. sejby.