kolumbárium

kolumbárium [lat.] — 1. druh popolnicového pohrebiska; stavba (hrobka) s výklenkami v stenách určenými na ukladanie urien s popolom zosnulých. Pôvodne v antickej rímskej architektúre podzemná pohrebná komora (v neskoršom období i nadzemná stavba), ktorej steny boli členené výklenkami (loculi) určenými na ukladanie urien. Najčastejšie slúžili ako pohrebiská členov pohrebných bratstiev otrokov a prepustencov. Pri ich výzdobe sa príležitostne uplatňovali fresky i plastický štukový dekor; pod otvory výklenkov sa umiestňovali kamenné dosky s epitafom, neskôr sa zaužívalo uzatváranie výklenkov krycími doskami. Kolumbáriá sa opäť stavali od konca 19. stor. v Európe i v USA ako samostatne stojace stavby, ktoré pripomínali kaplnku a boli súčasťou cintorínov a areálov krematórií. V súčasnosti sa rozličným spôsobom architektonicky stvárnené kolumbáriá (uzatvorená hala, kolonáda či len voľne stojaca stena s výklenkami a pod.) stávajú čoraz častejšie výraznou súčasťou cintorínov a ich urnových hájov;

2. architektonicky stvárnený holubník. Monumentálne kolumbáriá z kameňa alebo z tehál sa stavali od staroveku v Mezopotámii a Egypte, neskôr v islamských krajinách a v stredovekej záp. Európe (najmä vo Francúzsku a v Anglicku). Najvýznamnejšie zachované príklady pochádzajú z Iránu z okolia Isfahánu (16. – 17. stor.).