kolonáda

kolonáda [fr.] — v najširšom význame rad stĺpov (stĺporadie) spojených rovným prekladom (kladím, na rozdiel od oblúkovej arkády), stojacich samostatne alebo ako súčasť budovy. V užšom význame zastrešený chodbový priestor (dlhá krytá chodba), na jednej alebo na obidvoch dlhších stranách otvorený stĺporadím do voľného okolia. Kolonáda sa uplatňovala už v staroveku ako stĺpová ochodza egyptských chrámov, v klasickej architektúre antiky ako stoa; kolonády boli aj súčasťou gréckej agory a rímskeho fóra (→ fórum). Stĺpová kolonáda pred vstupom do budovy sa nazýva portikus, exteriérová kolonáda antických chrámov a kolonáda vo vnútornom dvore profánnych stavieb peristyl. Ako krytá chodba sa kolonáda uplatňovala od obdobia baroka (napr. kolonáda okolo oválneho Námestia sv. Petra v Ríme pri Chráme sv. Petra, G. L. Bernini, 1656 – 67), a najmä v klasicizme v sakrálnej (kolonáda pred Katedrálou Kazanskej ikony Matky Božej v Petrohrade, 1801 – 1811) i v profánnej (napr. kolonáda v šľachtickom sídle Syon House v Brentforde, R. Adam, okolo 1773) architektúre. V klasicistickej architektúre sa v prostredí kúpeľných miest vyvinula tzv. kúpeľná kolonáda ako krytý priestor určený na promenádu (napr. Kolonáda M. Gorkého v Mariánskych Lázňach, 1888 – 89). Kúpeľná kolonáda môže byť aj arkádová. Kolonáda sa od polovice 18. stor., a najmä v 19. stor. uplatnila aj ako dekoratívny prvok v romantických parkoch, na cintorínoch a vo verejných priestoroch v mestách (môže lemovať námestie alebo pamätník, napr. kolonáda na Námestí hrdinov v Budapešti, 1896 – 1900). Ako architektonický prvok sa uplatnila aj v modernej architektúre, výnimočným príkladom je Kolonádový most v Piešťanoch (1930 – 33, architekt E. Belluš), ktorý v sebe spája prvky kúpeľnej kolonády a mosta.