kolektívne investovanie
kolektívne investovanie — podnikateľská činnosť, na základe ktorej dochádza k zhromažďovaniu peňažných prostriedkov od neurčitého a neobmedzeného okruhu právnických a fyzických osôb (investorov) do fondov a k následnému investovaniu takto zhromaždených peňažných prostriedkov do portfólia rôznych aktív (cenné papiere, komodity, reality a pod.) s cieľom priniesť investorom zisk; investícia individuálneho investora pritom predstavuje určitý percentuálny podiel na celkovom portfóliu. K výhodám kolektívneho investovania patria diverzifikácia rizika (správca portfólia zostavuje širokodiverzifikované portfólio, čím sa usiluje znížiť mieru rizika pre investora), vyšší výnos, likvidita (napr. pri podielových listoch možnosť ich spätného odkúpenia v akomkoľvek čase) a profesionálna správa majetku, k nevýhodám rizikovosť sprevádzajúca možnosť dosiahnuť vyšší výnos pri nepriaznivom vývoji na trhu a pod.
V priebehu historického vývoja sa vyvinuli dve základné organizačné formy fondov (subjektov kolektívneho investovania), a to investičné fondy (za najstarší sa považuje fond vytvorený holandským obchodníkom Abrahamom van Ketwich, ktorý v roku 1774 vyzbieral príspevky od investorov s cieľom vytvoriť trast pod názvom Eendragt Maakt Magt – the maxim of the Dutch Republic, Unity creates Strength), ktoré majú právnu subjektivitu a svoje orgány (valné zhromaždenie, dozorná rada, rada riaditeľov), ich cenným papierom je akcia a investorom klasický akcionár, ktorý môže zasahovať do aktivít fondu, a podielové fondy, ktoré pôsobia bez právnej subjektivity (spravujú ich správcovské spoločnosti), ich cenným papierom je podielový list, investor nezasahuje do ich chodu a má len právo na spätné odkúpenie svojho podielu. Fondy i správcovské spoločnosti majú v jednotlivých štátoch často odlišnú právnu úpravu. S cieľom koordinovať zákony a i. právne predpisy v štátoch Európskej únie týkajúce sa kolektívneho investovania vydali Európsky parlament a Rada EÚ v roku 2009 Smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevediteľných cenných papierov (tzv. smernica UCITS IV, angl. Undertakings for Collective Investments in Transferable Securities), 2010 Smernicu EÚ o správe alternatívnych investičných fondov (Alternative Investment Fund Manager, AIFM) a 2014 smernicu UCITS V, ktorú členské štáty EÚ (vrátane Slovenska) postupne implementovali do svojich právnych poriadkov.
Kolektívne investovanie na Slovensku sa riadi zákonom o kolektívnom investovaní z roku 2011 (naposledy novelizovaný 2016). V jeho zmysle sa ako subjekt kolektívneho investovania označuje fond, ktorý získava kapitál od viacerých investorov s cieľom investovať ho v súlade so stanovenou investičnou politikou v prospech týchto investorov. Podľa miesta, kde bol vytvorený, sa rozlišuje tuzemský (založený na Slovensku) alebo zahraničný (založený v zahraničí) subjekt kolektívneho investovania (fond). Tuzemské subjekty kolektívneho investovania (fondy) môžu mať formu podielového fondu, investičného fondu s premenlivým základným imaním (société dʼinvestissement à capital variable, SICAV; je akciovou spoločnosťou s premenlivým základným imaním) alebo fondu vo forme obchodnej spoločnosti alebo družstva. Zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania pôsobiacimi na území Slovenska môžu byť zahraničný podielový fond (nemá právnu subjektivitu, je spravovaný zahraničnou správcovskou spoločnosťou podľa práva štátu, v ktorom bol vytvorený) a zahraničný investičný fond (môže mať právnu subjektivitu alebo činnosť vykonáva ako správcovská spoločnosť podľa práva štátu, v ktorom bol vytvorený).
Z hľadiska mechanizmu fungovania (resp. podľa práv majiteľa podielového listu, cenného papiera alebo majetkovej účasti) sa tuzemské i zahraničné subjekty kolektívneho investovania (fondy) členia na otvorené a uzavreté. Otvorené podielové fondy (angl. open-end funds, resp. mutual funds) nemajú limitovaný počet podielových listov ani obdobie, počas ktorého sa vydávajú; počet podielov v obehu rastie alebo klesá podľa toho, či na trhu prevažuje ich nákup alebo predaj investormi. Podielnik má právo kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať správcu fondu o vyplatenie aktuálnej hodnoty svojich podielových listov. Uzavreté podielové fondy (angl. close-end funds) majú buď vopred obmedzený počet podielových listov (obdobie ich vydávania je limitované alebo sa ich predaj skončí po dosiahnutí požadovaného množstva kapitálu), alebo obdobie ich vydávania je limitované (časovo ohraničené) a výška získaného kapitálu závisí od záujmu investorov. Pri tomto type fondu nemá podielnik právo požadovať od fondu spätný predaj svojho podielu, podiely môže predať na sekundárnom trhu cenných papierov alebo darovať. S podielovými listami uzavretých podielových fondov sa obchoduje na burze rovnakým spôsobom ako s akciami spoločnosti a za transakciu treba zaplatiť komisionársky poplatok.
Podľa okruhu investorov sa rozlišujú verejné fondy určené pre malých (retailových) investorov a fondy kvalifikovaných investorov určené pre profesionálnych investorov.
Podľa investičnej politiky sa rozlišujú štandardné a špeciálne fondy. Štandardné fondy sú podielové fondy alebo investičné fondy s premenlivým základným imaním. Peňažné prostriedky sa v nich zhromažďujú prostredníctvom verejnej ponuky na princípe obmedzenia a rozloženia rizika. Ak spĺňajú podmienky UCITS, považujú sa za európske štandardné fondy. Za zahraničný alternatívny investičný fond sa považuje subjekt, ktorý nie je európskym štandardným fondom. Špeciálne fondy nie sú upravené právne záväzným aktom Európskej únie, rozlišujú sa verejné špeciálne fondy (špeciálne fondy cenných papierov, špeciálne fondy alternatívnych investícií, špeciálne fondy nehnuteľností) a hedžové fondy (angl. hedge funds), ktoré majú len obmedzený počet veľkých investorov (max. 99) a rozvíjajú vysoko rizikové stratégie s cieľom dosiahnuť maximálny zisk. Kvôli daňovému zvýhodneniu pracujú najmä v daňových rajoch. Indexové fondy využívajú pasívne investičné stratégie, zloženie ich portfólia kopíruje niektorý svetový index (DJIA, DAX, NIKKEI a pod.). Zaistené fondy sú vhodné pre konzervatívnych investorov, pretože v prípade negatívneho vývoja trhu garantujú vrátenie investovanej sumy. Venture fondy sa orientujú na podporu nových technológii, financujú aj startupové spoločnosti.
Fondy sa najčastejšie členia podľa predmetu investície a rizika. Najbezpečnejšie sú peňažné fondy, ktoré investujú najmä do krátkodobých cenných papierov a vkladov. Vyššiu úroveň rizika prinášajú dlhopisové fondy, ktoré sa môžu špecializovať a vytvárať portfóliá zo štátnych, z komunálnych, bankových či z firemných dlhopisov. Najvyššiu mieru rizika prinášajú akciové fondy, ktoré sa tiež môžu orientovať na rôzne sektory, na veľké alebo aj na malé firmy. Riziko čiastočne obmedzujú zmiešané fondy, ktoré investujú nielen do akcií, ale aj do dlhopisov.
Špecializácia fondov sa môže presadzovať aj z regionálneho hľadiska. Existujú fondy, ktoré investujú napr. v krajinách Južnej Ameriky, iné zasa v krajinách Európy, v USA alebo v Japonsku. Správcovské spoločnosti na Slovensku združuje Slovenská asociácia správcovských spoločností (založená 1998). Je členom Európskej asociácie fondov a správcovských spoločností (European Fund and Asset Management Association, EFAMA, založenej v roku 1974 so sídlom v Bruseli; zastrešuje jednotlivé národné asociácie investičných a správcovských spoločností a pri legislatívnych návrhoch a ich implementácii do národných ekonomík spolupracuje s komisiou pre finančné služby Európskeho parlamentu), ako aj Medzinárodnej asociácie investičných fondov (International Investment Fund Association, IIFA, založenej 2005 so sídlom v Toronte, Kanada).