Kolárovo

Kolárovo, maď. Gúta — mesto v okrese Komárno v Nitrianskom kraji vo východnej časti Podunajskej roviny pri sútoku Váhu a Malého Dunaja, 111 m n. m.; 10-tis. obyvateľov (2024), 20,4 % slovenskej, 74,2 % maďarskej národnosti (2021); mestské časti: Částa, Čierny Chrbát, Kolárovo, Kráľka, Pačérok, Veľká Gúta, Veľký Ostrov. Územie je budované kvartérnymi riečnymi sedimentmi, má rovinný reliéf s poriečnymi valmi, nivami a riečnymi ramenami, je prevažne odlesnené, pri vodných tokoch sú porasty lužných lesov.

Kolárovo má rozvinutý potravinársky (o. i. mlyn), chemický, textilný a kovoobrábací priemysel, do začiatku 90. rokov 20. stor. sa tam vyrábali motocykle Babetta. Mestom prechádza cesta II. triedy Šoporňa – Šaľa – Komárno, z ktorej odbáča cesta II. triedy spájajúca Kolárovo s Novými Zámkami.

Mesto je písomne doložené v roku 1268 ako Guta, 1281 Gutha, 1312 Gutta loco Guta, 1339 Gutay, 1349 Gut(t)a, Gutha, 1551 utraque Gutha, 1561 Gwtta, 1562 Guta, Gwtta, 1571 Gutha utraque, 1773 Guta, 1786 Gutta, 1808 Guta, Gutta, v rokoch 1863 – 82 Gutta, 1888 – 92 Gúta, 1895 – 1907 Guta, 1913 – 20 Gúta, 1927 – 48 Guta, v roku 1948 Kolárovo.

Prvá obec vznikla na ľavej strane Váhu pri ústí rieky Nitra (nazývaná Malá Guta alebo Stará Guta), v 14. stor. vzniklo nové osídlenie (Veľká Guta), v 16. stor. sa obyvatelia pred hroziacim tureckým nebezpečenstvom usadili na dnešnom mieste pri sútoku Váhu a Malého Dunaja; v katastri dnešného Kolárova existovala v 16. stor. aj osada Zyget (Veľký Ostrov), ktorá s ním neskôr splynula. Obec patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1349 tam bol na ochranu brodov a obchodnej cesty pred Turkami postavený hrad (maď. Békevár, slov. Žabí hrad, v niektorých prameňoch aj Hrad mieru), neskôr prebudovaný na pevnosť, ktorá bola koncom 16. stor. zosilnená, v rokoch 1662 – 64 prestavaná a zmodernizovaná (v súčasnosti badateľná len ako zemný val, resp. vyvýšenina v teréne). Od roku 1551 sa Kolárovo vyvíjalo ako trhové mestečko s jarmočným právom (remeselníci boli združení v cechoch v Komárne). V roku 1573 bolo vyplienené ostrihomským begom, v roku 1669 bola východná časť vypálená Turkami, v roku 1715 Kolárovo zničil požiar, neskôr bolo viackrát sužované povodňami, v rokoch 1848 – 49 po bitkách v Tešedíkove a Žihárci bolo podpálené ustupujúcim rakúskym vojskom. V rokoch 1939 – 45 bolo pripojené k Maďarsku. Po 2. svetovej vojne bola v rokoch 1945 – 46 časť obyvateľstva maďarskej národnosti odsunutá a prisťahovali sa tam repatrianti slovenskej národnosti z Maďarska. V roku 1954 bola z katastra Kolárova (a ďalších troch obcí) vyčlenená obec Dedina Mládeže. V roku 1965 postihla Kolárovo ničivá povodeň. Od roku 1967 je mestom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, chovom dobytka a koní, boli tam vodný mlyn, parný mlyn a tehelňa.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (postavený 1723 – 24 na mieste pôvodného, gotického, 1772 zväčšený), na bývalom cintoríne baroková rímskokatolícka kaplnka (50. roky 18. stor.).

Technická pamiatka: plávajúci vodný mlyn (replika mlyna z 1. polovice 20. stor. zhotovená 1982) postavený na dvoch ukotvených rovnobežných člnoch, dnes Múzeum vodného mlynárstva; súčasťou areálu je prístupový most pre peších s celodrevenou zastrešenou konštrukciou (dĺžka 85 m; po 2000) cez mŕtve rameno Malého Dunaja.